Začal sa nový školský rok

Čo trápi Bratislavu, v regiónoch nie je problémom.

Ilustračná snímka: rov

V nadchádzajúcom školskom roku v našom regióne nezanikne ani jedna základná či stredná škola. „To, čo sa očakáva v horizonte najbližších niekoľko rokov je, že budú pravdepodobne zanikať malé školy. Uvažuje sa o doprave žiakov do spádových škôl. Hlavný dôvod je, aby bola zabezpečená kvalita vzdelávania a škola mala všetko, čo má mať,“ uviedla vedúca Školského úradu Veľký Slavkov Alena Madzinová. Za malé školy sa považujú tie, ktoré majú len okolo 25 žiakov a menej. V našom regióne sú to aj školy v Kravanoch či Lučivnej.

Heslom je inklúzia a integrácia

Od nového školského roku začínajú školy plniť ciele schváleného Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania. Tento program je pripravený s víziou do desiatich rokov a opiera sa o predchádzajúce dokumenty, najmä o Učiace sa Slovensko. „Hlavnou prioritou celého programu je podpora integrovaného a inkluzívneho vzdelávania a zvýšenie statusu pedagóga,“ uviedla Madzinová. Zavádzanie tohto programu si podľa nej vyžiada viaceré systémové zmeny, ktoré bude treba podporiť aj finančne. Potrebné tiež bude doplniť počty odborných zamestnancov v školách. „Z môjho pohľadu za najväčší problém považujem vzdelávanie žiakov z rómskych komunít. V našom regióne zápasíme s týmto problémom, pretože akonáhle chce škola pripraviť osobitný vzdelávací program, ktorý bude ušitý na mieru pre takúto skupinu žiakov – ich mentálnu úroveň a možnosti vzdelávania, hneď sa iná skupina odborníkov k tomu vyjadruje, že to nie je možné, lebo ide o segregáciu, diskrimináciu, a to brzdí takúto možnosť vzdelávania,“ uviedla Madzinová. Národný program tiež predpokladá zvýšenie kapacít v materských školách. Uvažuje sa o povinnom zaškolení detí v materských školách od päť rokov a v roku 2022 by mali mať rodičia zabezpečený právny nárok na vzdelávanie dieťaťa v materskej škole už od troch rokov. V našom regióne je to problém hlavne obcí, kde je snaha o zaškolenie detí z rómskych komunít. Niektoré obce totiž nemajú dostatočné kapacity ani na povinnú školskú dochádzku v základných školách, kde sa stále vyučuje v dvojzmennej prevádzke. V našom regióne sa to týka škôl vo Veľkej Lomnici, Hranovnici, Jánovciach či Spišskom Štiavniku.

Ilustračná snímka: archív PN

Gymnáziá u nás ostanú

Novela zákona o odbornom vzdelávaní prináša od nového školského roka lepšie podmienky pre firmy i školy v duálnom vzdelávaní. Zákon umožní vytvárať aj podnikové školy. Tie by si mali zriaďovať podniky pre vzdelávanie svojich budúcich zamestnancov. Dôležitou zmenou v nadchádzajúcom školskom roku je ustanovenie zákona o počte žiakov v osemročných gymnáziách. Pre nový školský rok platí, že počet žiakov v tomto type škôl môže byť v Bratislave do desať percent populačného ročníka, pre zvyšok Slovenska je to päť percent. „Z môjho pohľadu, toto opatrenie sa nedotkne našich osemročných gymnázií, pretože ony spĺňajú všetky kritériá a patria medzi top školy na Slovensku,“ uviedla Madzinová. Zložité to bude podľa nej hlavne v Bratislave, kde takmer neexistuje problém s veľkým počtom rómskych žiakov na školách.

Otestujú najmenšie deti

Novinkou v tomto školskom roku bude celoplošné testovanie pohybových zručností žiakov prvých ročníkov. „Cieľom je zistiť pohybovú úroveň detí, ktorá sa bude neskôr porovnávať, ale tiež odporučiť rodičom, na aký druh športu má dieťa talent. Týmto sa sleduje, aby dieťa dosahovalo úspech v nejakom športe, bolo motivované, a aby sa zvýšila chuť do pohybových aktivít a deti sa hýbali, pretože zaznamenávame výraznejšiu obezitu u detí, a to nielen v školskom, ale aj predškolskom veku,“ dodala Madzinová.
Zmeny nastanú aj v testovaní deviatakov. Zvýši sa počet úloh a predĺži sa čas na ich riešenie, ale najmä pôjde o otvorené úlohy z praktického každodenného života, v ktorých sa bude sledovať logické spájanie súvislostí a samostatné vyvodzovanie záverov žiakmi.
Od nového školského roka školy už nesmú zisťovať zamestnávateľa rodičov, čo bolo síce v minulosti povinné, avšak mnohými rodičmi často kritizované. Aj na školy sa vzťahujú nariadenia o ochrane osobných údajov. Týka sa to nielen zákazu zverejňovania osobných údajov, poskytovania informácií o zdravotnom stave či vzdelávacích výsledkov žiakov, ale napríklad aj zverejňovania úspechov žiakov.

Rastislav Ovšonka