Historický kalendár – 41. týždeň

10. októbra sa narodil maliar a právnik Jozef Fabini (10. 10. 1908 Olcnava – 2. 12. 1984 Košice). Ľudovú školu vychodil v Spišských Vlachoch, gymnáziách v Levoči, Spišskej Novej Vsi a v Košiciach. V rokoch 1928 až 1932 študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1939 získal titul JUDr. V rokoch 1926 a 1927 navštevoval večerný kurz kreslenia pri Východoslovenskom múzeu v Košiciach, následne súkromne študoval u E. Halásza-Hradila, popri zamestnaní u M. Schurmanna, M. Benku a G. Mallého. Po štúdiách sa stal súdnym úradníkom v Košiciach a Kežmarku, právnikom riaditeľstva pôšt v Prahe, neskôr pracoval na ministerstve dopravy v Bratislave, riaditeľstve pôšt a v rokoch 1948 až 1952 bol riaditeľom Východoslovenského múzea v Košiciach. V rokoch 1952 až 1955 bol maliarom a reštaurátorom Krajskej galérie v Michalovciach. Od roku 1955 sa stal výtvarníkom v slobodnom povolaní v Košiciach. V polovici 50-tych rokov sa tematicky presťahoval na Spiš. Po roku 1945 sa zúčastnil na organizovaní kultúrneho a výtvarného života, inicioval založenie Tatranskej galérie v Poprade. Jeho diela sú v zbierkach Východoslovenskej galérie v Košiciach, Šarišskej galérie v Prešove, Tatranskej galérie v Poprade a Spišského múzea v Levoči. Za svoje diela získal viacero ocenení. V roku 1978 sa stal národným umelcom.

12. októbra zomrel reprezentant ČSR v cyklistike Walter Renner (28. 8. 1931 Kežmarok – 12. 10. 2008 Kežmarok). Všestranný základ pre cyklistiku získal v mladosti – v športoch ako sú lyžovanie, futbal a atletika. V rokoch 1956 až 1961 reprezentoval Československú republiku a dvakrát v rokoch 1959 a 1960 sa zúčastnil v tomto období na najvýznamnejších amatérskych pretekoch Európy – Pretekoch mieru Praha – Berlín – Varšava. Vrcholom jeho športovej kariéry bolo víťazstvo na V. ročníku pretekov Okolo Slovenska v roku 1958. Na neoficiálnych majstrovstvách sveta v nemeckom Sachsen-Ringu obsadil tretie miesto za Schurom a Bradlym. Po ukončení športovej činnosti v roku 1963 sa desať rokov venoval trénerskej práci s mládežou.

14. októbra sa narodil policajný úradník a účastník protifašistického odboja František Jurčo (14. 10. 1908 Hranovnica – apríl 1945 Mauthausen, Rakúsko). Po štúdiách sa stal policajným úradníkom. V roku 1942 sa stal hlavným policajným komisárom a vedúcim oddelenia ÚŠB v Bratislave. Bol popredným predstaviteľom bezpečnostného úradu Slovenskej republiky. Z úradných a nemeckých prameňov a zo správ konfidentov mal prehľad o zámeroch fašistických a bezpečnostných orgánov i o domácom a zahraničnom občianskom odboji. Svoje poznatky hneď od rozbitia republiky využíval v prospech ilegálneho protifašistického hnutia. Spolupracoval s viacerými občianskymi odbojovými skupinami. V roku 1945 nacistické bezpečnostné orgány zachytili stopy jeho antifašistickej činnosti. V noci z 3. na 4. februára 1945 ho zatkli a 31. marca 1945 z bratislavskej väznice Jurča odtransportovali do koncentračného tábora v Mauthausene, kde zahynul.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.