Škola, ktorá si pamätá oslavy vzniku prvej republiky

Pri príležitosti 13. výročia vzniku Česko-Slovenskej republiky položili v Poprade základný kameň ľudovej školy. Škola, kde sa písali dejiny popradského školstva.

Snímka: archív autora

Na začiatku bola náhoda. Dostala sa mi do rúk kronika Klubu PopRadčanov a v nej trojica fotografií. Dve z nich boli zhotovené pri rovnakej príležitosti – pri položení základného kameňa novej Rímskokatolíckej ľudovej školy v Poprade. Na tretej už dokončená škola. Keď som túto fotografiu ukázal viacerým známym, väčšina z nich mala problém identifikovať ju. Aj sa im zdala povedomá, no zároveň im na tej fotografii čosi nesedelo. Jednému blízka hladina akéhosi potoka či rieky, inému nepasovala samotná budova. Vraj taká budova v Poprade nie je. Boli prekvapení, keď som im povedal, že táto budova stále stojí. Nakoniec, keď som im povedal – bývalé gymnázium, všetkým sa „rozjasnilo“.A čo má spoločné budova bývalého gymnázia, dnes pracovisko Katolíckej univerzity v Ružomberku a farské pastoračné centrum, s výročím vzniku Česko-slovenskej republiky? To som zistil až následne, keď som sa začal zaujímať o históriu tejto školy. Niektorí absolventi gymnázia si možno ešte spomenú na kameň vľavo od vchodu, do ktorého je vytesaný dátum 28. X. 1931. Áno, je to ten istý dátum, aký je aj na priloženej fotografii. Tento kameň je stále viditeľný, nápis síce trochu zaniká, keďže spodná časť budovy bola v minulosti natretá farbou, ale stále je možné nápis vidieť.

Pôvodne chceli rozširovať starú školu

Pár fotografií a kameň s dátumom boli začiatkom pátrania a začal sa odvíjať príbeh budovy, kde sa písala aj história popradského školstva a ktorá je spätá aj so vznikom prvej ČSR. Na začiatku 20. storočia v pôvodnom Poprade fungovali len ľudové školy zriadené katolíckou a evanjelickou cirkvou. Keďže Poprad sa už vtedy vzmáhal a zvyšoval sa počet obyvateľov, rástol aj tlak na zvyšovanie nielen úrovne vzdelávania, ale aj na priestory. V roku 1929 bola v Poprade otvorená štátna meštianska škola, čím mesto získalo plnohodnotnú základnú školu. Pôvodná katolícka ľudová škola sa nachádzala na námestí, vedľa Kostola sv. Egídia. Na začiatku 20. storočia ešte prízemná budova dostala neskôr nadstavbu, avšak už v 20-tych rokoch 20. storočia ani to nepostačovalo. V tom čase bol farárom v Poprade Štefan Mnoheľ (na ľavej fotografii). V roku 1928 padlo na rokovaní školskej stolice rozhodnutie o rozšírení existujúcej rímskokatolíckej ľudovej školy v centre mesta. Projekty na rozšírenie existujúcej školy o ďalšie triedy, najmä smerom k renesančnej zvonici a kostolu, boli hotové v roku 1929. V archíve popradskej farnosti sa dodnes nachádzajú projekty, ktoré pripravil staviteľ Jozef Šašinka. Proti tomuto rozšíreniu však boli vtedajšie ústredné pamiatkové orgány.Pozornosť Školskej stolice Rímskokatolíckej ľudovej školy v Poprade, ktorej predsedal Štefan Mnoheľ, sa tak sústredila na výstavbu úplne novej školskej budovy na nábreží rieky Poprad vedľa budúceho objektu okresného úradu a neskôr plánovaného kostola Sedembolestnej Panny Márie. Projektantom novej školy sa stal významný slovenský architekt Michal Milan Harminc, ktorý stál aj za projektom okresného úradu či prestavby reduty a kina. Zo zachovaných dokumentov sa dozvedáme, že prvé nákresy novej školy sa objavili začiatkom leta 1931, rozpočet projektu predložil Mnoheľovi architekt Harminc osobne 28. augusta a 1. septembra sa už začalo aj s výkopovými prácami pre stavbu novej školskej budovy, ako je to zdokladované v zachovanom stavebnom denníku.

Snímka: archív autora

Listina v základnom kameni

Položenie základného kameňa významných stavieb sa nezaobíde bez slávy ani dnes a inak tomu nebolo ani v minulosti. Zápis zo stavebného denníka z utorka 27. októbra 1931: „Počasie – mráz a pošmurné. Zamestnanci: 14 murári, 2 učni, 9 robotníci, 5 žien, 15 betonári, 1 kameník, 1 strojník, 3 lešenári. Prevádza sa: Múranie soklu a zdiva telocvične, železobet. strop souterrainu, rôzne drobné práce. Opracovanie základného kameňa 1 kameník 9 hodín.“Slávnostné poklepanie základného kameňa sa uskutočnilo 28. októbra 1931. Ak by sa niekomu zdalo, že je to náhoda, tak určite nie. V tento deň sa v celom Československu konali oslavy vzniku republiky. Načasovanie položenia základného kameňa nebolo náhodné. Táto slávnosť bola súčasťou okresných osláv Dňa slobody pri príležitosti 13. výročia založenia Československej republiky, ktoré pripravil Okresný osvetový zbor v Poprade.
Oslavy sa začali už 27. októbra 1931 o 17.30 h lampiónovým sprievodom zo Spišskej Soboty cez Poprad do Veľkej a späť. Na druhý deň sa konali slávnostné bohoslužby, najskôr v rímskokatolíckom kostole, následne evanjelickom kostole, a potom aj v židovskej synagóge. O 10.00 h sa na námestí konala slávnostná vojenská prehliadka a o 14.00 h bolo na programe položenie základného kameňa i pamätnej listiny do novostavby školy v Poprade. Oslavy Dňa slobody vyvrcholili večer o 20.00 h akadémiou Štátnej ľudovej školy vo Veľkej v dvorane obecného hostinca.
V popradskej pobočke Štátneho archívu sa nachádza plagát, ktorým organzátori pozývali širokú verejnosť na oslavy Dňa slobody.Svedectvom o tejto udalosti je aj spomínaný základný kameň, na ktorom je vytesaný dátum 28. X. 1931. Je to základný kameň, ktorý deň predtým opracoval kamenár a do ktorého bola vložená listina.O detailoch položenia základného kameňa novej budovy Rímskokatolíckej ľudovej školy v Poprade pri príležitosti 13. výročia vzniku ČSR píšu aj noviny Slovenská Pravda z 8. novembra 1931 v článku s názvom Nová katolícka škola v Poprade. Náklady na výstavbu mali predstavovať 1,4 milióna korún. Okrem ôsmich tried mala mať škola aj kláštornú časť pre učiteľky- rehoľníčky a tiež telocvičňu s javiskom, ktorá mohla slúžiť aj ako divadelná sála. Základný kameň posvätil vtedajší dekan Karol Hudáč. Pamätná listina, ktorú vložili do základného kameňa, začínala slovami: „Postavená v 13. výročí vyhlásenia samostatnosti česko-slovenskej v Prahe…“

Snímka: archív autora

Prvá telocvičňa v meste

Po položení základného kameňa stavba školy pokračovala. Zo zachovanej dokumentácie z farského i štátneho archívu sa možno dočítať o veľkých finančných problémoch, čo bolo dôsledkom veľkej hospodárskej krízy z rokov 1929 až 1933. Z tohto dôvodu ešte počas výstavby došlo k prepracovaniu projektu a namiesto trojpodlažnej budovy sa v prvej fáze postavil len prízemný objekt. TeLocvičňa zostala nedokončená, o čom svedčia aj posledné zápisy v stavebnom denníku z prelomu októbra a novembra 1932. V tom čase sa robili už len terénne úpravy a pred zimou sa zakrývali nedokončené múry telocvične. Vyučovanie v novom objekte školy však už od septembra 1932 fungovalo naplno.Vo výstavbe nedokončenej telocvične sa pokračovalo v nasledujúcich rokoch. Predseda školskej stolice Štefan Mnoheľ zháňal peniaze aj na Krajinskom úrade v Bratislave, ktorý neskôr aj poskytol dotáciu na dokončenie telocvične. Hoci v škole sa už učilo, telocvičňa sa dokončovala až v roku 1934. Dôkazom o tom je korešpondencia medzi krajinským úradom, notárom a okresným náčelníkom v Poprade z tohto roku. Krajinský úrad sa informoval, ako je na tom škola a telocvičňa. Okresný náčelník v úradnom liste z 9. júla 1934 odpovedal: „… úctive oznamujem, že prízemná budova a telocvičňa predmetnej školy je už úplne dohotovená. Poschodie následkom nedostatku finančných prostriedkov postavené dosiaľ nebolo.“ V roku 1933 vedenie školy, dokonca, objednávalo už aj vybavenie do novej telocvične. Zvonku však bola telocvičňa neomietnutá ešte niekoľko rokov.To, ako vyzerala Rímskokatolícka ľudová škola v Poprade krátko po postavení, dokumentuje fotografia uchovaná v kronike Klubu Popradčanov. Doteraz sa nesprávne uvádza, že prvou telocvičňou v Poprade bola bývalá Sokolovňa – dnes na jej mieste stojí telocvičňa základnej školy na Komenského ulici. Sokolovňa však bola postavená až v roku 1936. Telocvičňa vtedajšej ľudovej školy, dostavanej v roku 1934, bola vôbec prvou telocvičňou na území mesta Poprad.

Prvá stredná škola s maturitou

Rastúci počet obyvateľov, ale hlavne skutočnosť, že Poprad stále nemal strednú školu s maturitou, čo si uvedomovalo aj vtedajšie vedenie mesta, prinútilo elity zabojovať aj na tomto fronte. Žiaci končiaci základnú školu dovtedy odchádzali na štúdia do Kežmarku, Levoče či iných miest. Ak chcelo mesto takúto školu, muselo zabezpečiť priestory.Štefan Mnoheľ ponúkol riešenie v podobe dostavby dvoch poschodí na rímskokatolíckej ľudovej škole, kde mala byť umiestnená obchodná akadémia. Rozpočet nadstavby bol vyčíslený na 660-tisíc korún. V júni 1939 prevzal popradský staviteľ Štefan Horváth záväzok vybudovať nadstavbu školy. Mesto sa vtedy zaviazalo, že bude nasledujúcich desať rokov platiť cirkvi ročne 50-tisíc korún ako nájomné za priestoryobchodnej akadémie. Z týchto peňazí sa mala splácať pôžička za vybudovanie nadstavby.Ako je všeobecne známe, Obchodná akadémia v Poprade bola zriadená 5. septembra 1939 ako prvá stredná škola vyššieho typu v meste, ktorej absolventi končili štúdium maturitou. Do nových Priestorov sa študenti a učitelia presťahovali v októbri 1939 a strávili tu nasledujúcich desať rokov. V roku 1950 sa akadémia presťahovala do novopostavených priestorov. Kolaudácia katolíckej školy sa uskutočnila až 9. januára 1941. Faktom však zostáva, že v tom čase to bola najmodernejšia školská budova, kde okrem základného vzdelania mohli Popradčania získať aj maturitné vysvedčenie.

Prvé gymnázium v meste

Ďalší osud školy poznačili udalosti po roku 1948, keď boli cirkevné majetky, vrátane škôl, zoštátnené. Po roku 1950 tu bola základná škola. Situácia sa zmenila v roku 1953, keď bola k 1. septembru zriadená v Poprade Jedenásťročná stredná škola na Leninovom nábreží. Neskôr sa škola premenovala na Strednú všeobecnovzdelávaciu školu a k 1. septembru 1969 sa SVŠ premenovala na gymnázium. V roku 2002 sa objekt vrátil cirkvi a od nasledujúceho školského roka tu sídli pracovisko Katolíckej univerzity.Obyčajná a dnes dosť zanedbaná budova bývalej rímskokatolíckej ľudovej školy bola a stále je súčasťou histórie a rozvoja školstva v meste – najstaršia, dodnes fungujúca školská budova v meste, prvá škola s maturitou, prvé gymnázium, dnes pracovisko univerzity. Zároveň je aj pripomienkou na vznik Česko-Slovenskej republiky.

Rastislav OVŠONKA