Slon na Zemplíne odkrýva realitu

Novinár a fotograf Andrej Bán napísal na základe skúseností z výjazdov do terénu dielo Slon na Zemplíne. Diskusia v rámci putovného festivalu reportážnej literatúry sa uskutočnila v stredu 3. októbra v Kine Tatran.

Besedu s novinárom Andrejom Bánom (vľavo) viedol Samuel Marec. Snímka: gro

Po dvoch mesiacoch písania vznikla publikácia, ktorej názov je metaforickým odkazom na príbeh expolicajta a podnikateľa zo Zemplína Mikuláša Varehu. Slovami Bratislavčana Andreja Bána, knižka mapuje najmä „divoký východ“ z dvoch dôvodov: „Jedným je, že 21. februára zavraždili môjho kolegu Janka Kuciaka a Martinu Kušnírovú, čo bola udalosť, ktorá otriasla celým Slovenskom aj mnou. Týždeň potom som sa vybral na východ, keďže Jankova posledná veľká nedokončená reportáž sa týkala Zemplína. Druhý dôvod je ten, že mám pocit, že ľudia na Slovensku dnes lepšie poznajú, povedzme, Chorvátsko, kde jazdia na dovolenku, alebo Nemecko, Francúzsko či Veľkú Britániu, kde chodia za prácou a viac o nich aj čítajú, ale menej už poznajú vlastnú krajinu a jej východ osobitne,“ vraví žurnalista. Okrem iného sa v diele zaoberá talianskou mafiou, rómskou problematikou, rasovou neznášanlivosťou, ale aj odlivom obyvateľstva z regiónu či zneužívaním právomocí.

Písať o vlasti je pasca

Kniha je vyskladaná z 30-ročných zážitkov autora popri jeho cestovaní po Slovensku. „Za tie roky mám našu krajinu ozaj scestovanú a prechodenú, čo je ale veľká pasca, lebo keď píšem o Kosove, Gruzínsku alebo o Afganistane, tak je to pre čitateľov na Slovensku atraktívna vec. Ide o miesto, ktoré je vzdialené, neznáme a skoro čokoľvek, čo o tej krajine napíšete a nafotíte, je zaujímavé. V prípade Slovenska tou pascou je, že je to krajina, o ktorej si myslíme, že ju poznáme a sme citlivejší na to, ako a kto o nej píše. Ja som si bol tejto pasce vedomý, no zároveň bolo mojím cieľom napísať o našej krajine knihu, aká tu zatiaľ chýbala. V jej 23 kapitolách popisujem moje putovanie v čase a priestore. Vracal som sa na miesta, kde som bol aj v minulosti, pretože som chcel vidieť a zaznamenať, ako sa zmenili. Od východnej hranice, prvá kapitola sa začína v Čiernej nad Tisou, som prešiel až po Bratislavu,“ približuje Andrej Bán.

Humanitárny pracovník, publicista, fotograf a reportér Denníka N Andrej Bán. Snímka: gro

Festival prišiel aj do Popradu

Publikácia o Slovensku vyšla v júni vo vydavateľstve Absynt, ktoré organizuje v rámci svojej edície Prekliati reportéri celoslovenský putovný festival reportážnej literatúry s názvom Reportéri v prvej línii. Besedu s reportérom Denníka N a donedávna aj časopisu .týždeň prinieslo vydavateľstvo v spolupráci s popradským kníhkupectvom Christiania. „Andrej Bán bol pre nás prirodzenou voľbou, lebo píše o Slovensku, ba dokonca o východnom Slovensku. Je to novinár, ktorý dlhodobo pôsobí v tejto brandži, jeho veci sú kvalitné a upozorňuje na skutočnosti, o ktorých ani len netušíme a ak aj tušíme, tak sa nám pred nimi zatvárajú oči. Z času na čas robíme v kníhkupectve nejaké literárne stretnutia s autormi, no sú to skôr spisovatelia beletrie a nie literatúry faktu. Tento reportážny formát sme mali prvýkrát, ale verím, že nie posledný,“ informuje vedúci kníhkupectva Christiania Štefan Hamza.

O diskusiu bol záujem

Z kapacitných dôvodov bola beseda o knihe presunutá do väčších priestorov popradského Kina Tatran. „Knihu síce ešte nemám prečítanú, ale viem o čom je a čítal som veľa reakcií na ňu. Môže to byť výkrik, môže to byť popis zúfalého stavu na Slovensku, alebo aspoň v určitom regióne. Ide o to, koľko ľudí ju bude čítať,“ myslí si levočský lekár Peter Jeseňák. Knihu čítala vedúca Popradského literárneho klubu Lenka Fábryová: „Myslím, že ponúka veľmi jasný obraz o tom, čo sa deje na východnom Slovensku. Autor mnohým čitateľom pomôže otvoriť oči a uvedomiť si, že je to aj naša ľahostajnosť, ak necháme dôjsť veci až tak ďaleko. Je to veľmi smutná kniha a miestami z nej vanie bezmocnosť až frustrácia. Sú tam veľmi silné momenty vykreslené do detailov – napríklad opis brutálnej smrti človeka po policajnom zásahu, čo si myslím, že sa v žiadnom právnom štáte nesmie stať a je jedno, akej bol rasy, čo urobil, či to bol zlodej alebo akýkoľvek človek. Zdá sa mi, že to je najbrutálnejší a najsilnejší moment knihy a človeku ide až mráz po chrbte z toho, že sa to deje v 21. storočí.“ Okrem Popradu ste mohli o knihe s autorom diskutovať v rámci putovného festivalu i v Prešove, Banskej Bystrici či Žiline.

Ľudmila GROMADOVÁ