Chystali knihu, našli bronzový poklad

Unikátny nález sa podaril archeológom z Múzea Spiša zo Spišskej Novej Vsi v obci Hozelec počas výskumu v lokalite Dubina.

Bronzový poklad z Hozelca. Snímka: rov

„Múzeum zrealizovalo svoj prvý archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely v lokalite Dubina, kde sme chceli preskúmať zemný val. Už hneď na začiatku výskumu sa nám podaril unikátny nález, ktorým je depot šperkov z doby bronzovej,“ uviedla archeologička múzea Mária Hudáková. Nájdené šperky sú zhotovené zo špeciálnej zliatiny bronzu. Už pri odkrývaní šperkov našli archeológovia tmavšie sfarbenú zeminu, čo naznačovalo možný rozklad organickej látky. „O to viac sme boli veľmi milo prekvapení, keď sme zistili, že sú tam aj zachovalé časti kože. Upozorňujem, že je to koža stará aj viac ako tritisíc rokov, keďže poklad predbežne datujeme do obdobia strednej až mladšej doby bronzovej. Nájdený poklad obsahoval sedem lievikovitých záveskov, špirálky, ktoré boli v minulosti navinuté na kožených remienkoch, z ktorých časť sa zachovala. „Je tam jeden predmet, ktorý neviem presne popísať, keďže mu hľadáme analógie a tiež sú tam štyri bronzové puklice,“ dodala archeologička. Podľa archeológov ide len o druhý nález kože z tohto obdobia.

Poklad predstavili verejnosti

Okrem pokladu z doby bronzovej našli archeológovia počas výskumu aj ďalšie predmety z rôznych časových období. Našli sa novoveké mince, podkovy, nožíky, stredoveký prsteň, strelky. Našli sa však aj laténske (keltské) spony či stredoveké a novoveké mince. Najvzácnejšie nálezy putovali hneď po nájdení do Technického múzea v Brne, kde ich odborne ošetrili a zakonzervovali.
Na základe nájdených nálezov archeológovia usudzujú, že zemný val zrejme nebol dlhodobejšie osídlený. Nájdené nálezy však dokumentujú pohyb ľudí v rôznych časových obdobiach cez toto územie. Archeologický výskum tu robili od apríla do júla. S informáciami o nájdenom depote nechceli ísť archeológovia na verejnosť skôr, než neukončia celý výskum, aby nedošlo k „vykradnutiu“ náleziska hľadačmi pokladov.
Časť nájdených predmetov si mohli v nedeľu pozrieť aj obyvatelia Hozelca počas prezentácie monografie o obci. V budúcnosti, po spracovaní, budú nájdené predmety z archeologického výskumu prezentované v expozíciách Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi, ktoré po rekonštrukcii Provinčného domu pripravuje novú expozíciu.

Časť nálezu z lokality Dubina nad obcou Hozelec. Snímka: rov

Prehodnotili prvú písomnú zmienku

Archeologický výskum bol súčasťou prác počas prípravy vôbec prvej monografie obce Hozelec. Výskum v polohe Dubina nebol úplne náhodný. Už v prvej písomnej zmienke o obci sa v popise hraníc uvádza táto lokalita ako „mons castri“ – hradný vrch, takže tu boli indície o tom, že v minulosti sa tu mohlo nachádzať akési opevnenie či osídlenie. Zemný val, ktorý v tomto roku archeológovia preskúmali, ako prvý spomínal už aj archeológ František Javorský.
Okrem samotného nálezu pokladu z doby bronzovej priniesli práce na monografii aj množstvo nových poznatkov z dejín Hozelca. „Poklad bol podľa jedného z dvojice zostavovateľov Miroslava Števíka už len čerešničkou na torte. „To, čo je dôležité, a nielen pre obec Hozelec, je správne prezentovať prvú písomnú zmienku. Tá sa musela v prípade Hozelca prehodnotiť a podľa najnovších poznatkov sa vzťahuje k roku 1280,“ uviedol Števík. V odpise tejto listiny sa podľa neho spomínajú aj susedia Hozelca, konkrétne má ísť o majiteľa Gánoviec, takže podľa Števíka táto listina má význam aj pre dejiny susedných obcí. Prekvapením pre zostavovateľa bola aj skutočnosť, koľko šľachtických rodín bolo spätých s dejinami obce.
Obec Hozelec mala v minulosti aj v rámci Spiša veľmi špecifické postavenie z pohľadu správy. Niektoré obce patrili pod Spišskú župu, niektoré patrili pod stolicu X kopijníkov, niektoré patrili do provincie 24 spišských miest. „Spiš bol z hľadiska správy územia veľmi zaujímavý. Hozelec a Gánovce mali špecifické postavenie v tom, že čiastočne patrili Spišskej župe a čiastočne Stolici X spišských kopijníkov. Jednoducho polovica obce patrila pod jednu správnu jednotku a polovica pod druhú,“ uviedol Števík.
Pôvodný zámer autorov nebolo vydanie takejto rozsiahlej monografie. Jej obsah narastal so samotným výskumom histórie obce. „Pri obci, ktorá sa ukazovala ako nie veľmi zaujímavá, sa nakoniec ukázalo, že jej minulosť je veľmi bohatá a možno povedať, že nestačilo ani 300 strán,“ dodal Miroslav Števík.

Rastislav OVŠONKA