EDITORIÁL: Spomíname na neslobodu

Komunálne voľby sú viac alebo menej úspešne za nami a ja dúfam, že všetko zase nadobudne svoju normálnu prevádzkovú teplotu. Nebol by to prelomový osmičkový rok, ak by nás opäť nečakali nejaké pamätné dni a výročia. V piatok a sobotu 16. a 17. novembra budete na počesť Dňa boja za slobodu a demokraciu a Medzinárodného dňa študentstva v Spišskej Belej na Festivale slobody spomínať na neslobodné roky Československa a počas Dní študentstva si vo Svite pripomeniete aj vysokoškolákov, ktorých začiatkom druhej svetovej vojny popravili alebo odvliekli z českých škôl do koncentračného tábora Sachsenhausen v Nemecku.

Štátny sviatok v sobotu je aj mementom nežnej revolúcie, ktorá vypukla taktiež pričinením študentov presne o 50 rokov neskôr. Ďalšie významné výročie, storočnicu od konca prvej svetovej vojny, si v nedeľu 18. novembra v Štrbe pripomeniete okrem iného vystúpením s vojnovou tematikou Zbohom, ktoré predvedie Folklórny súbor Vranovčan.

Snímka: archív Marcela Maniaka

Keď teraz premýšľam o spoločnom nedostatkovom tovare svetových vojen, totality, socializmu či komunizmu v našich dejinách, privádza ma to k slovám fotografa Róberta Kočana, ktorý vedie cestovateľské stretnutia v Poprade. „Kedysi, keď som bol mladý, sa takto cestovať nedalo, dnes sú hranice otvorené. Keď precestujete niektoré exotické krajiny, tak sa veľmi radi vraciate domov, a tento zážitok by som odporúčal hlavne tým, ktorí tu na všetko hundrú.“ Inak povedané, vytúženú slobodu, ktorú sme napokon dosiahli, je dobré si aspoň prostredníctvom sviatočných či pamätných dní uvedomovať a v porovnaní s tým, čo ešte stále majú či nemajú v niektorých rozvojových alebo komunistických krajinách, aj patrične vážiť a chrániť.

Svoje smutné výročie, ktoré si však nejako oficiálne nepripomíname, má aj 19. november. V pondelok totiž uplynie 14 rokov odo dňa, keď sa tatranskými lesmi prehnala ničivá víchrica, ktorá na nepoznanie zmenila ich vzhľad. Silu toho vetra, ktorý spôsobil smrť dvoch ľudí a zničil tisícky stromov, som cítila aj v Poprade cestou zo školy domov. Odvtedy na tento dátum nespomínam v dobrom, i napriek tomu, že na deň presne som o niekoľko rokov neskôr mala stužkovú slávnosť.

Ľudmila GROMADOVÁ