Od vzniku Česko-Slovenska rok po roku: 1983

Vďaka za pohľad do minulosti

Svet zosmutnel hneď na začiatku roku 1983, lebo zomrel Louis de Funés. Východonemecký vodca Hoenecker však prežil, lebo pokus o atentát na neho bol neúspešný. Prezidentovi Reaganovi ITčkári vyrobili vizuál hviezdnych vojen – a on ním chcel strašiť ZSSR. V polovici roku zrušili v Poľsku výnimočný stav. Sovietske stíhačky zostrelili nad svojím územím juhokórejský Boeing 747 (269 mŕtvych). Na území ČSSR boli po schválení nášho parlamentu rozmiestnené rakety s jadrovými hlavicami. NATO reagovalo a zrazu bolo v Európe viac jadrových hlavíc ako drahých cigár…
V redakcii týchto novín som bol niekoľko týždňov. Richarda M. Kovalčíka som poznal už dlhšie, ale vtedy v septembri 1983 prišiel s tým, že mi povie „tajomstvo“. Hovorím si, že fajn, bude článok… Nebol, lebo pri tej kávičke v Astorke (Richard si ju aj vylepšil), mi prezradil, že autorita vo svete archeológie, prof. Bohuslav Novotný s manželkou Máriou, tiež archeologičkou, mu ponúkli spoluprácu na publikácii. Pán profesor bol odborník, ktorý pomáhal budovať katedru archeológie na Univerzite Komenského aj Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied. Ale jeho vedeckou láskou bola Popradská kotlina. Azda nik z archeológov sa jej nevenoval s takým zaujatím ako táto česko-slovenská manželská dvojica. A pre mladých archeológov bola rovnako veľká pocta ako túžba spolupracovať práve s nimi. Veď Richard M. – tak sme mu všetci v redakcii hovorili – bol tým, kto formálne odštartoval spoluprácu s Katedrou archeológie UK a vytváral prof. Novotnému čo najlepšie podmienky pre výskum, na ktorom sa sám zúčastňoval.
Článok vtedy nevznikol, bol to len priateľský „pokec“ o tom, ako si odborník dokáže vážiť špičkového odborníka bez jediného slovka závisti či ohovárania, spochybňovania, skepsy, odbornej zášti. Aj som si to posedenie zafixoval ako príjemnú spomienku, keď o dva roky prišlo repete. Richard M. len tak medzi dverami naznačil, že Astorka, káva… Išli sme. Tam mi dal skromnú rozsahom a jedinečnú obsahom publikáciu „Praveká dedina pod Vysokými Tatrami“. A tak som si vedel vďaka nej vytvoriť predstavu o tom, ako tu pod Tatrami žili ľudia pred päťtisíc rokmi. Tú bránu predstavivosti otvorili prof. Bohuslav Novotný, jeho manželka Mária a už na onom svete priateľ Richard M. Kovalčík.
Táto spomienka patrí nielen 100. výročiu Československa, ale aj Pamiatke zosnulých.

Mikuláš ARGALÁCS