Pred sto rokmi sa skončila 1. svetová vojna

Na 11. november 1918, keď sa táto krvavá vojna skončila, by sme nemali zabúdať. O udalostiach spod Tatier píše historik Marcel Maniak.

Snímka: archív Marcela Maniaka

Skončenie 1. svetovej vojny sa na Slovensku nepripomína tak veľkolepo, ako skončenie tej ďalšej – 2. svetovej vojny. Prvá svetová vojna sa začala 28. júla 1914. Rozpútal ju sarajevský atentát na habsburského následníka trónu Františka Ferdinanda. Proti sebe stáli štáty Dohody (Veľká Británia, Francúzsko, Rusko, neskôr sa pripojilo Taliansko a USA) a Ústredné mocnosti (Nemecko, Rakúsko–Uhorsko, neskôr sa pripojilo Turecko a Bulharsko). Vojna si počas štyroch rokov vyžiadala životy miliónov ľudí. Zahynulo takmer 10 miliónov vojakov a 7 miliónov civilistov. Ďalších 21 miliónov ľudí bolo zranených. Veľká časť vojakov si z bojísk odniesla pre zvyšok života trvalé následky. Po vojne došlo k vzniku nových štátov, Rakúsko-Uhorsko sa rozpadlo a vznikla napríklad aj Československá republika.

Miestne nemocnice slúžili vojakom

Práve na 11. november 1918, kedy sa táto krvavá vojna skončila, by sme preto nemali zabúdať. Veľká vojna, ako bola do roku 1939 nazývaná, zasiahla aj do osudov obyvateľov podtatranských miest a obcí. Priame boje sa podtatranského regiónu nedotkli, ale mnohí mladí muži museli narukovať na front. Miestne nemocnice slúžili ako vojenské a liečili sa v nich zranení vojaci. Liečebne vo Vysokých Tatrách boli zase určené na doliečovanie vojakov. Mladí muži z okresov Poprad a Kežmarok boli po odvode zaraďovaní do rakúsko-uhorskej armády. Na frontoch 1. svetovej vojny bojovali ako vojaci v radoch Pešieho pluku č. 34 „Košického“, Pešieho pluku č. 66 „Užhorodského“, Honvédskeho pešieho pluku č. 16 „Banskobystrického“ a Práporu poľných strelcov č. 29 „Lučenského“.

Odznak 67. Pešieho pluku Prešov. Snímka: archív Marcela Maniaka

Najväčšie zastúpenie však mali v Pešom pluku č. 67, Honvédskom pešom pluku č. 9 a Prápore poľných strelcov č. 32, ktoré boli dislokované v Košiciach a Prešove.Mnohí z nich sa domov pod Vysoké Tatry už nikdy nevrátili. Padli v bojoch na ruskom (východnom) alebo talianskom (západnom) fronte. Najviac obetí bolo na ruskom fronte v Haliči. Viacerí muži boli nezvestní a neskôr vyhlásení za mŕtvych.

Spomíname aj pod Tatrami

Aj pod Vysokými Tatrami je mnoho miest a obcí, kde sa nachádzajú pomníky alebo pamätné tabule s menami padlých v rokoch 1914 až 1918. Pamätníky sú v obciach Batizovce, Gerlachov, Hranovnica, Kravany, Liptovská Teplička, Spišská Teplica, Spišské Bystré, Spišský Štiavnik, Štrba a Vernár. V Poprade je pamätník umiestnený v mestskej časti Spišská Sobota a pamätné tabule v evanjelických kostoloch na Námestí sv. Egídia a v mestských častiach Matejovce, Stráže, Veľká a v kostole v Spišskej Sobote.

Pamätník padlým v 1. a 2. svetovej vojne v Malom Slavkove. Snímka: archív Marcela Maniaka

V Kežmarku nám padlých v rokoch 1914 až 1918 pripomínajú dva pamätníky na Historickom cintoríne a drevený nástenný pomník v novom evanjelickom kostole. Ten je venovaný Kežmarčanom – evanjelikom, ktorí padli počas 1. svetovej vojny. Pamätníky padlým sa nachádzajú v Ľubici a Malom Slavkove, pamätné tabule s menami padlých sú v obciach Matiašovce a Slovenská Ves a v evanjelických kostoloch v Rakúsoch a Veľkej Lomnici.

Marcel MANIAK