Stredoškoláci sa na Cypre učili písať ikony

Študenti Strednej umeleckej školy sa ešte ani nevrátili z workshopov na Cypre a škola už mala objednávky na nevšedné umelecké diela. Minulý štvrtok remeslo podávali ďalej svojim spolužiakom.

Študenti SUŠ Kežmarok po workshope ikonopisectva. Snímka: SUŠ Kežmarok

Európska komisia už tretí rok organizuje Európsky týždeň odborných zručností. V rámci tohto podujatia pripravila Stredná umelecká škola v Kežmarku deň plný aktivít, ktoré súvisia s praktickou odbornou prípravou. Aktivity čerpali najmä z nových zručností, ktoré nadobudli študenti umeleckej školy na trojtýždňovom workshope v rámci projektu Erazmus +, z ktorého sa vrátili 5. novembra.  Okrem tvorby mozaiky či práce s hlinou sa mladým výtvarníkom darilo pri maľovaní sakrálnych obrazov byzantskej kultúry – ikon. Aby sme však boli presní, ikony sa nemaľujú, ale píšu.

K ikonám patrí aj modlitba

„Je to iné v tom, že štetcom nerobíte dlhé ťahy, ale iba krátke, akoby ste písali písaným písmom. Je to ťažšie ako bežné maľovanie,“ vysvetľuje jedna z účastníčok projektu Viktória Gavláková. Pri písaní ikon musí mať ikonopisec presnú ruku, každú nepravidelnosť totiž výsledný obraz odhalí. Študenti pracovali pod vedením bulharskej výtvarníčky Aylin Myumyunovej, ktorá pôsobí na Cypre a venuje sa vyslovene písaniu ikon.

„Skôr, ako začali na ikonách pracovať, Aylin študentom porozprávala o histórii ikon a tradícii, ktorí svätci sa maľujú najčastejšie práve na Cypre a prečo. Porozprávala im aj zaujímavosti okolo samotnej práce a skôr, ako začali pracovať, mali predniesť spoločnú modlitbu,“ povedala Zlatica Svitanová, zástupkyňa pre odborné vzdelávanie a zároveň koordinátorka projektu. Študenti dostali viacero predlôh svätcov, maľovali Ježiša, Máriu, ale napríklad aj Františka z Assissi. Špecifikom cyperských ikon je, že pozadie buď nemajú, alebo je oveľa jednoduchšie ako pri ikonách, ktoré poznáme z byzantského obradu napríklad aj na Slovensku.

Prekvapili samých seba

„Ikony sa vždy píšu na drevo, teda je to dosková maľba. Pôvodne sa na dosku dával kriedový podklad, ktorý sa miešal z gleja, plavenej kriedy a zinkovej bieloby, na ktorý sa maľovalo temperami a neskôr olejovými farbami, ale študenti maľovali už modernými akrylovými farbami a na podklad použili akrylový tmel,“ vysvetľuje Zlatica Svitanová. Špecifické je aj používanie farieb. Na tvár ide netradične tmavozelená farba, na ktorú ikonopisec nanáša postupne svetlejšie tóny vo vrstvách.

Ako prvá vrstva farby na pokožku sa používa tmavozelená. Snímka: SUŠ Kežmarok

„Následne sa robí oblečenie, táto červená bola tiež tmavočervená. Začíname tmavými farbami, ktoré postupne zosvetľujeme,“ vysvetľuje Viktória Gavláková. Posledný októbrový týždeň navštívila študentov na Cypre aj riaditeľka školy Marta Perignáthová, ktorú oslovil najmä prístup lektorky. „Jeden deň si sami žiaci hodnotili svoje ikony. Každý hovoril, čo je dobré, čo zlé, a potom lektorka individuálne ešte dolaďovala detaily. Niektorí prišli na to, čo je zlé na ikone a niektorí nie. Predsa je to špeciálna technika a vyžaduje si aj teoretické vedomosti,“ vraví Marta Perignáthová. Podľa jej slov boli samotní žiaci prekvapení, aká kvalitná práca sa im podarila. Napríklad aj reštaurátori, ktorí nie sú až tak výtvarne zdatní, boli veľmi spokojní, ako sa s touto úlohou popasovali.

Ikony by mohli aj predávať

Na pôde SUŠ je písanie ikon novinkou. „Ikony sú stále populárne a chceli by sme sa im venovať tak, aby verejnosť mala možnosť si ich objednať do svojich domácností. Už dnes máme niekoľko požiadaviek od ľudí, ktorí by si chceli ikonu od nás zadovážiť,“ hovorí Zlatica Svitanová. Škola uvažuje aj o ďalšej spolupráci s lektormi na Cypre.

Snímky v galérii: SUŠ Kežmarok

Jana TOMALOVÁ