Zborník príhovorov pokrstili kľúčmi

V pondelok 19. novembra na spomienke k 17. novembru uviedli aj zborník príhovorov zo zhromaždení Za slušné Slovensko.

Zborník príhovorov pokrstili (zľava) Marek Uhrin z kníhkupectva Alter ego a Adam Brodanský z iniciatívy Kežmarok Za slušné Slovensko. Snímka. Vladimír Ambróz

Spomienkový večer pri príležitosti 29. výročia Nežnej revolúcie pripravila iniciatíva Kežmarok Za slušné Slovensko v spolupráci s kníhkupectvom Alter ego. „Udalosti novembra 1989 pripomínala od piatku 16. novembra aj inštalácia pódia Nežnej revolúcie v Kežmarku. Okoloidúci si mohli zaštrngať kľúčmi alebo zapáliť sviečku na poctu obetiam boja za slobodu, spravodlivosť a hodnoty,“ povedal aktivista iniciatívy Za slušné Slovensko Adam Brodanský.

Prišli bývalí disidenti aj emigranti

V pondelok večer v kníhkupectve Alter ego hovoril o novembri ´89 v Kežmarku vtedajší tribún Peter Petras. Prítomní si pozreli aj historické fotografie Nežnej revolúcie v meste.

Hlavným rečníkom bol niekdajší tribún novembra ´89 v Kežmarku Peter Petras. Snímka: Vladimír Ambróz

So svojimi zážitkami z doby socializmu a prevratu sa neskôr pridali aj ďalší pamätníci. „Ja som v tom období pracoval ako emigrant v Toronte v Kanade. Veľmi sme očakávali, aké zmeny sa udejú na našom území, už na jeseň prebehlo veľa zmien v okolitých štátoch. Keď sme si písali aj s kamarátmi zo Slovenska, tak sme hovorili o tom, že existuje červený ostrov v mori slobody. Na jednej strane sme všetko s veľkým napätím sledovali a na druhej strane sme boli veľmi nahnevaní, že nemôžeme byť toho súčasťou. Bola to veľká vec a viacerí z nás sa potom vrátili domov,“ povedal Martin Porada z Popradu. František Gruber zo Starej Ľubovne si na bývalý režim spomína najmä v súvislosti s Chartou 77. V tom čase študoval na vysokej škole v Brne. Keď sa k nemu a spolužiakom dostala charta vďaka vysokoškolákom z Prahy, rozhodli sa jej text šíriť ďalej.

Svoje zážitky porozprával aj František Gruber. Snímka: Vladimír Ambróz

„Začali sme ju primitívne množiť preklepovým papierom, osem sa ich zmestilo do písacieho stroja. Pán Boh zaplať, neprišli nám na to. Sledovali ma aj eštébáci, ale nikdy si ma nepredvolali, len som sa to dozvedel cez môjho švagra. Po prevrate sedel kdesi v Znojme a jeden z tých pri stole povedal, že bol eštebák a mal na starosti nejakého Grubera Františka. A on sa ozval – to je môj švagor! Keby bol ticho, možno by som sa dozvedel viac. Nie som tvrdý antikomunista, ale pán Boh zaplať, že už je to preč,“ spomína František Gruber.

Veria, že bude lepšie

Na spomienke sa organizátori dotkli aj najdôležitejších míľnikov doby po revolúcii až po udalosti tohtoročnej jari, keď sa občianska spoločnosť opäť dala do pohybu po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Boli sme svedkami zhromaždení nielen po celom Slovensku, ale aj v mnohých mestách sveta. „Verím, že je tu skutočná možnosť, že bude lepšie. Tiež verím, že sa na to organizátori rôznych protestov a ľudia na Slovensku „nevykašlú“. Nesmieme byť tiež hneď malomyseľní a skeptickí, keď to nepôjde „najneskôr ihneď a ľahko“, ako sme si zvykli,“ vraví Martin Porada. Počas spomienky organizátori uviedli aj zborník príhovorov zo zhromaždení Za slušné Slovensko z rôznych miest s titulom My všetci sme tí, na ktorých sme čakali. Zborník pokrstili revolučne – kľúčmi.

Inštalácia pripomínala revolúciu v novembri 1989 v Kežmarku. Snímka: Vladimír Ambróz

Diskutujúci sa rozprávali aj o udalostiach posledných týždňov v súvislosti s komunálnymi voľbami, vypočúvaním organizačného tímu za Slušné Slovensko či cenou Biela vrana, ktorú získalo za Slušné Slovensko. Biela vrana je ocenením spoločensky prínosného a odvážneho občianskeho činu. Od roku 2008 ju udeľujú Aliancia Fair-play a Via Iuris.

Jana TOMALOVÁ