Ďalší padlí neznámi vojaci pod Tatrami majú mená

Mená dostávajú nielen vojaci bývalej Červenej armády, ale aj príslušníci nemeckého Wehrmachtu.

Snímka: archív MM

Zisťovaniu mien neznámych padlých vojakov sa intenzívne venujem už niekoľko rokov. Podarilo sa mi zistiť identitu už niekoľkých neznámych. Boli to nielen partizáni a slovenskí vojaci, ale aj československí, sovietski a nemeckí vojaci. Najviac sa však venujem identifikácii padlých vojakov Červenej armády, kde som mal doteraz aj najviac úspechov. Mojou prioritou je dať meno čo najväčšiemu počtu neznámych vojakov, ktorí padli v rokoch 1944 – 1945 pod Vysokými Tatrami. V niektorých prípadoch je známe iba meno padlého, ale žiadne ďalšie údaje o ňom. Aj v tomto prípade sa snažím zistiť čo najviac informácií. Pri svojom bádaní úzko spolupracujem s vojenskými archívmi v Bratislave, Trnave a Prahe, štátnymi archívmi na Slovensku, obecnými, mestskými a matričnými úradmi, Centrálnym archívom Ministerstva obrany Ruskej federácie a viacerými archívmi a inštitúciami v Nemecku.

V roku 2018 sa mi počas môjho bádania v archívnych dokumentoch podarilo zistiť mená dvoch vojakov Červenej armády a dvoch nemeckých vojakov. Vedel som, že v obci Veľká Lomnica bol v roku 1945 pochovaný neznámy sovietsky vojak. Po piatich rokoch pátrania sa mi podarilo zistiť jeho meno a bližšie údaje o ňom. Pri kostole vo Veľkej Lomnici bol pochovaný seržant 239. rezervného streleckého pluku 18. armády Pavel Eremovič ŠEVČUK, 22-ročný. Pochádzal z Vinickej oblasti na Ukrajine a 28. februára 1945 zomrel na následky výbuchu míny v katastri Veľkej Lomnice. V neďalekom Kežmarku bol na historickom cintoríne okrem iných pochovaný aj jeden neznámy vojak ČA. Odteraz však už neznámy nie je. Aj keď sú ruské archívy nevyčerpateľným zdrojom materiálov, mne sa podarilo nájsť dokument, v ktorom boli údaje o tomto vojakovi. Jeho meno je Nikolaj Michajlovič VOTJAKOV. Tento 19-ročný vojak pochádzal z obce Mansarki v Čuvašskej republike a bol príslušníkom cestného oddelenia 4. ukrajinského frontu. Zomrel na následky zranenia 12. apríla 1945 v Kežmarku. Po exhumácii na jar v roku 1946 boli ŠEVČUK a VOTJAKOV spolu s ostatnými padlými vojakmi ČA prevezení a pochovaní na Verejnom cintoríne v Košiciach.

Čítajte aj:

http://www.podtatranske-noviny.sk/2018/12/kam-navzdy-zmizli-tela-padlych-a-popravenych/

Počas Slovenského národného povstania na prelome augusta a septembra 1944 padlo v okresoch Kežmarok a Poprad niekoľko desiatok povstalcov. Straty však boli aj na druhej strane – v radoch nemeckého Wehrmachtu a jednotkách SS. V archívnych dokumentoch na Slovensku sa pri stratách nemeckých vojakov uvádzali rôzne počty a iba zriedkakedy sa objavili mená. Existuje jeden dokument, ktorý zaznamenáva, že na cintoríne v Spišskej Sobote boli pochovaní štyria padlí nemeckí vojaci – príslušníci SS. V Poprade na starom cintoríne sa zase nachádzal spoločný hrob 112 nemeckých vojakov. Chýbali však ich mená. Mne sa zatiaľ podarilo zistiť meno jedného z týchto padlých. Je ním Wendelin Geringer, 29-ročný SS-Rottenführer (čatár). Padol 4. septembra 1944 v boji pri Poprade počas útoku elitných jednotiek SS na povstalecké pozície pri Batizovciach. Po exhumácii je pochovaný na nemeckom vojenskom cintoríne v Hunkovciach.

Vo výmere Okresného národného výboru v Kežmarku zo dňa 31. decembra 1945 je nariadené zapísanie Jozefa Fuchsa do smrtnej matriky. Podľa tohto dokumentu mal Jozef Fuchs (29-ročný poddôstojník) padnúť v bojoch o Kežmarok dňa 31. augusta 1944. Žiadne ďalšie údaje nie sú známe. Počas môjho bádania som zistil, že 31-ročný Unteroffizier (rotný) Jozef Fuchs padol v boji medzi Kežmarkom a Huncovcami 31. augusta 1944. So svojimi dvoma padlými spolubojovníkmi bol pochovaný v spoločnom hrobe na mestskom cintoríne v Kežmarku. V roku 1994 bol exhumovaný a so všetkými padlými nemeckými vojakmi v okrese Kežmarok prevezený na nemecký vojenský cintorín Hunkovce.

Marcel MANIAK