Kam navždy zmizli telá padlých a popravených?

Civilné obete druhej svetovej vojny museli ustúpiť vojakom Červenej armády. Neznáme je aj miesto pochovania nemeckých vojakov.

Snímka: archív Marcela Maniaka

Pre obyvateľov Popradu sa druhá svetová vojna skončila 28. januára 1945. Po jeho oslobodení sa front presunul k Liptovskému Mikulášu, kde sa zastavil na takmer deväť týždňov. Ranení československí a sovietski vojaci v bojoch na Liptove boli odvážaní do poľných nemocníc v Poprade a okolí. Taktiež boli liečení v štátnych nemocniciach v Kvetnici a Spišskej Sobote. Na následky zranení v týchto nemocniciach zomrelo od februára do mája 1945 14 vojakov Červenej armády a 19 vojakov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Pochovaní boli na obecnom cintoríne v Poprade. Okrem nich boli na cintoríne pochovaní aj 14 vojaci a partizáni, ktorí  padli počas Slovenského národného povstania.

Z iniciatívy veliteľstva Červenej armády vznikla myšlienka vybudovať pamätník všetkým padlým, ktorí sú pochovaní na obecnom cintoríne v Poprade. S výstavbou pamätníka sa začalo v apríli 1945 podľa projektu kpt. Ing. E. F. Gurianova. Kamenár Félix Reichel použil na jeho výstavbu travertín zo Spišského Podhradia, bronz, trachyt a žulu. Pamätník bol slávnostne odhalený 17. júna 1945 a za jeho udržiavanie bol zodpovedný Miestny národný výbor v Poprade. Okolo pamätníka sa nachádzali hroby padlých vojakov.

Nikde sa však nehovorí o tom, že na mieste, kde mal byť tento pamätník vybudovaný, sa nachádzali ďalšie hroby obetí nemeckých represálií. Tieto obete boli kvôli výstavbe pamätníka exhumované a pochované na inom mieste cintorína. Tým sa vlastne navždy vymazali z histórie. Na dlhých 75 rokov tak ostali v tieni padlých vojakov. V spomínanom dokumente, ktorý bol napísaný Miestnym národným výborom v Poprade 25. apríla 1945 a adresovaný Okresnému národnému výboru, sa uvádza: „Pre postavenie pomníka padlým hrdinom na cintoríne v Poprade je nutné previesť exhumáciu 17 mŕtvol civilných. Zariaďte patričné z úradnej moci. Vykopanie nových hrobov je prevedené.“

Pomník padlým vojakom ČA a hroby vojakov na zrušenom cintoríne v Poprade. Snímka: archív Marcela Maniaka

Hneď na druhý deň vydal ONV v Poprade výmer, v ktorom povoľuje exhumáciu telesných pozostatkov padlých hrdinov, ktorí boli zavraždení za partizánskeho hnutia. Boli to: Ján Gvizda, N. Bendíková, Alžbeta Hvozdovičová, Alžbeta Kalmusová, Mária Korenková, N. Willfeirová, Michal Lakatoš, neznámy maďarský vojak a 9 neznámych civilov. Všetci boli pochovaní v hroboch č. 89 – 102.

Obecný cintorín v Poprade bol pre výstavbu novej nemocnice zrušený. Z toho dôvodu bol pamätník padlým v lete v roku 1964 presunutý na súčasné miesto v Parku hrdinov pri železničnej stanici. Hroby padlých vojakov boli premiestnené na cintorín v Poprade-Veľkej. Ešte na jar v roku 1946 sa však uskutočnila exhumácia padlých sovietskych vojakov. Tí boli prevezení na centrálny cintorín do Košíc. Prečo sa na Velickom cintoríne spolu s vojakmi a partizánmi nenachádzajú aj hroby týchto civilných obetí nemeckého násilia? A ako je vôbec možné, že sa nespomínajú v žiadnej literatúre ani článkoch celých 75 rokov?

Okrem toho sa na zrušenom cintoríne v Poprade nachádzal aj spoločný hrob padlých nemeckých vojakov. Podľa záznamov bolo v Poprade pochovaných 112 nemeckých vojakov. Aj v tomto prípade sa v súvislosti s výstavbou novej nemocnice začiatkom 70-tych rokov vykonala exhumácia. Bola však prevedená veľmi neodborne. Podľa svedkov mali byť telesné pozostatky nemeckých vojakov prevezené na cintorín v Poprade – Veľkej. Tam mali byť pochované v spoločnom neoznačenom hrobe, ktorého lokalizácia zostala navždy utajená.

Marcel MANIAK