Kominár Oto Bača praje ľuďom zdravie a dobrú prácu

Svojmu remeslu sa samostatne venuje päť rokov. Za ten čas ho už privolali k nejednému komínu či zhorenisku. Dokonca si ho pomýlili aj s kňazom.

Potrebné vzdelanie získal Oto Bača od Komory kominárov Slovenska a svojho majstra. Záujemcov o toto povolanie školia aj na stredných odborných učilištiach, kde je k dispozícii študijný odbor kominár. „Po vyučení a zložení skúšky už päť rokov môžem sám vykonávať kominársku prácu. Komora kominárov nám okrem vzdelávania zabezpečuje aj preškolenia, ktoré sú potrebné, keď nastanú nejaké zmeny noriem,“ približuje 42-ročný kominár Oto Bača (na snímke) z Popradu.

Oto Bača pôsobí v regióne pod Tatrami a na Spiši. Snímka: mik

Nesmie sa báť výšok

Kominárska práca ho oslovila preto, že nejde o bežné povolanie. „Remeslo vás musí v niečom baviť a ja som bol učňom u Pavla Tatarku, najstaršieho kominára Slovenska, ktorý má tohto roku 81 rokov. Ja som v podstate jeho sused. Celý život som ho vídal ako kominára a zdalo sa mi to veľmi zaujímavé. On bol zároveň jediným, kto nám v popradskom okrese mohol zabezpečiť prax a podať remeslo ďalej,“ prezrádza Popradčan a dodáva, čo je potrebné na zvládnutie jeho povolania: „Musíte sa naučiť niektoré zákony ako požiarny alebo stavebný a tiež nejaké normy o komínoch, ale musíte byť aj trošku zruční a hlavne sa nesmiete báť výšok, pretože zvládať práce vo výškach je základ.“

Ľuďom nosí šťastie

Pri pohľade na kominára sa ľudia chytajú za gombíky. Inak to nie je ani v prípade Ota Baču, ktorý nosí predpísanú uniformu. „Stále sa chytajú za gombíky, aj keď mladí už nevedia, prečo sa majú za nich vlastne chytať, lebo sme z ulíc trošku vymizli. Takmer všetku robotu už robíme na objednávku, nechodievame od domu k domu ako kedysi, lebo väčšinou nám ľudia povedia, že komín majú v poriadku a zavolajú nás, keď budú potrebovať,“ opisuje ďalej kominár, ktorý má pocit, že ľuďom prináša šťastie. „Majú taký pokoj na duši, vďaka tomu, že nás stretnú. Vravia, že nás je málo, tak už len preto majú šťastie, že sme prišli k nim domov,“ usmieva sa. Nosí uniformu pracovnú i slávnostnú. „V tej pracovnej ukazujeme remeslo. Slávnostná uniforma je na príležitosti ako stretnutie v cechu alebo na nejakú slávnostnú udalosť – svadby alebo aj úmrtia. Vtedy si ju dávame, ale nie každý ju má, ani ju mať nemusí,“ priznáva Oto Bača. V súvislosti s uniformou zažil aj vtipnú príhodu: „Keď som raz šiel do jedného domu, zaklopal som, otvorila mi zákazníčka a povedala: ,Á, pán farár, prišli ste ma pozrieť?‘ A ja: ,Nie, nie, prišiel kominár, nie farár,“ hovorí Bača a hneď aj vysvetľuje: „Ako súčasť uniformy totiž máme predpísaný aj biely golier.“

Ilustračná snímka. Zdroj: www.pixabay.com

Kominárčina je sezónna práca

Začiatky boli pre revízneho technika komínov Ota Baču ťažké. „Najprv som popri tom robil aj iné veci, lebo ono je to taká práca, že to, čo máme robiť celý rok, chcú ľudia od nás hlavne počas vykurovacej sezóny, ale my musíme nejako fungovať aj mimo nej. Nevravím, že pri kominárčine je všetko hneď ružové, ale tak to nie je asi so žiadnym remeslom. Musíte sa mu venovať a musíte si všetko vybudovať od základov,“ rozpráva otvorene kominár. „Je to sezónna práca, lebo ľudia v lete komíny nepoužívajú. Na jar po Veľkej noci sa prestane kúriť a keďže je rýchla doba, na nejaké problémy s komínom ľudia prídu, až keď sa znovu začne kúriť a vtedy nemôžem byť na všetkých miestach naraz,“ varuje remeselník. Zákazky si preto plánuje dopredu alebo k nim chodí priebežne. „Potom vám zavolajú prípady, ktoré ozaj potrebujú navštíviť, lebo vôbec nemajú šancu rozkúriť si v peci alebo udržať teplo domova, čo sa ale nedá naplánovať, lebo tí ľudia to potrebujú vyriešiť v daný moment,“ vysvetľuje ďalej.

Pracovné podmienky sa menia

Klasická kefa s lopatkou už dnes ako základná výbava nestačí. „Aj kefa pomáha, ale mať ju prehodenú cez rameno nás už ľudia uvidia ozaj minimálne, väčšinou máme so sebou nejaké podporné navijaky, lebo komíny sa dosť predĺžili. Niektoré majú štandardne aj 10 metrov. Takže to náradie už máme aj 15 a 20-metrové. Do domov po novom bežne chodíme aj s vysávačom, lebo ľudia majú čistiace komínové dvierka v byte, takže nie sú nadšení, ak im tam narobíme nejaký neporiadok,“ informuje Oto Bača. Rokmi sa stretol s rôznymi požiadavkami zákazníkov. Sú medzi nimi i nesplniteľné. „Chcú napríklad, aby ich 50-ročný komín fungoval tak, ako fungoval, keď bol nový. Ale komín už nemá tie schopnosti, ani materiál už nie je taký, aký má byť. Hoci tehla je na ňom odpradávna, malta, ktorá ju spája, už nie je takej kvality. Zákazníkom je najťažšie vysvetliť, že komín starne tak, ako starneme aj my.“

Ilustračná snímka kominára. Snímka: www.pixabay.com

Staré sa kazia rovnako ako nové

Mohlo by sa zdať, že nový komín vydrží viac ako starý. „Povedal by som, že je to 50 na 50. Nové komíny opravujeme tak často, ako tie staré. A to iba preto, že ľudia si ich postavia sami, prevrátia niektoré diely, potom si zvolia na komín zlý spotrebič, alebo si zvolia zlý priemer komína a často aj zlú výšku komína,“ vyratúva problémy revízny technik. „Musia pritom vedieť vopred, akú pec chcú, ale problém je, že sa s nami neradia, aký komín má ísť na danú stavbu. Pri stavbe sa automaticky dáva jeden druh komína a nás zavolajú, až keď je všetko hotové. Tam už potom nevieme poradiť. Berieme to ako hotové dielo, ktoré buď funguje alebo ho musíme prestaviť či opraviť,“ hovorí Oto Bača.

Od komína zhorel i nový dom

Šetriť na kominárovi sa nevypláca. „Keby mali obce možnosť od ľudí žiadať potvrdenia, či majú komín v poriadku, boli by občania aspoň viac uvedomelí, že si tak vlastne chránia svoj majetok. Čistenie komínov stojí od 2,15 eura do tých 25 eur a keď si to tak vezmete, máte to ako mesačný paušál alebo inkaso. V tom horšom prípade už je tá hodnota peňazí niekde inde, lebo mám za sebou aj zhoreniská. Nie že by som na ne predtým chodil. Zavolali ma tam, až keď zhoreli a takto tí ľudia neušetrili. Stalo sa napríklad, že od komína zhorel aj celý dom. Mal štyri roky a zhorel do tla,“ približuje kominár a zároveň radí, ako sa treba starať o komín: „Na kúrenie sa musí používať suché drevo, lebo to mokré v priebehu piatich dní komín zničí. A z času na čas, najlepšie aspoň raz za rok, je dobré zavolať kominára a netestovať komín, koľko vydrží. Ja ľuďom prajem vždy len zdravie a dobrú prácu,“ uzatvára rozprávanie kominár Oto Bača z Popradu.

Ľudmila GROMADOVÁ