Nenápadný, no vzácny Ľubický spevník ukrýva aj vianočnú pieseň. Vybrali sme sa po jej stopách

Evanjelici v Ľubici spievali túto „koledu“ takmer o dvesto rokov skôr, ako sa na Spiši udomácnila Tichá noc.

Trezor Lyceálnej knižnice v Kežmarku ukrýva Choralbuch aus Lubica (na snímke). Málokto vie, aký je vzácny. Jeho hodnotu však začína spoznávať okrem hŕstky hudobných vedcov aj verejnosť. Publicisticky ladený dokument Ota Vojtička História Vianoc hovorí aj o piesni z Ľubického spevníka. Snímku ocenil Spolok lokálnych a regionálnych televízií. Súbor starej hudby Solamente Naturali požiadal o grant, aby mohol zo spevníka vydať CD. Čo je na Vianočnej piesni, a teda na celom Ľubickom spevníku také jedinečné, že o ňom vedia aj odborné svetové encyklopédie hudby?

V Ľubici našli až dva evanjelické spevníky

Podľa muzikologičky Adriany Grešovej dokazujú zachované rukopisné pamiatky – najmä tie zo Spiša – že hudobníci, ktorí tu v tých časoch pôsobili, boli rozhľadení v súdobej európskej hudobnej tvorbe a zároveň zachytávali aj domácu produkciu. „Mimoriadne cennou pamiatkou je pre nás Ľubický spevník. Zachoval sa na chóre evanjelického kostola v Ľubici. Obsahuje 364 piesní a cenný je pre zápisy piesní v nemčine, latinčine, ale i češtine, ktorú v tom čase používali slovenskí evanjelici,“ uviedla pre Podtatranské noviny Adriana Grešová, ktorá sa vo svojom výskume venuje evanjelickým spevníkom na území Slovenska v 17. storočí.

Katarína Slavíčková otvára Ľubický spevník, v pozadí Ján Levocký. Snímka: jat

V obci Ľubica sa zachoval i ďalší významný nemecko-latinský spevník, známy pod názvom Kruczayho spevník z roku 1736. Pochádza z evanjelického prostredia, ale zachoval sa v rímskokatolíckom kostole v Ľubici. Spevníky zachytávajú piesňový repertoár viazaný na život Krista, preto v nich nájdeme aj vianočný repertoár.

Spevník vždy zaujímal odborníkov

Cesta k tomu, aby vianočná pieseň z Ľubického spevníka opäť po storočiach zaznela, sa začala na jednej hudobnej škole v Nemecku. „Bol som na návšteve u riaditeľa. Vzal som si encyklopédiu MMG (Musik in Geschichte und Gegenwart patrí k najrozsiahlejším hudobným encyklopédiám – pozn. red). Zaujímalo ma, čo sa v nej píše o Spiši a Kežmarku. Tam som našiel, že jedna z najvzácnejších barokových hudobných pamiatok je Choralbuch aus Ľubica,“ hovorí riaditeľ ZUŠ A. Cígera v Kežmarku Ján Levocký.

Súbor Solamente Naturali požiadal o grant, vďaka ktorému by mohli hudobníci nahrať CD so skladbami z Ľubického spevníka. Snímka: Solamente Naturali

Potom sa po čase v kežmarskom lýceu pozrel na spevník. Bol na ňom lístok Choralbuch aus Ľubica, asi 16. storočie. Podľa Adriany Grešovej však Ľubický spevník pochádza z prelomu 17. a 18. storočia. Pre Lyceálnu knižnicu nebolo novinkou, že kniha je významnou pamiatkou. „Vedela som, že spevník je veľmi vzácny, pretože niektorí výskumníci doňho vždy aspoň nazreli,“ hovorí Katarína Slavíčková poverená vedením lyceálnej knižnice.

Ľubický spevník pred reštaurovaním. Snímka: jat

Ako Ľubický spevník, tak aj ostatné hudobniny v zbierke stále nie sú podľa jej slov konkrétne spracované. Spevník ešte v roku 2013 putoval na reštaurovanie do reštaurátorských ateliérov Slovenskej národnej knižnice.

Vianočná pieseň v bibličtine

Vianočná pieseň sa začala skloňovať v debatách Jána Levockého, filmára Ota Vojtička a skladateľa Michala Paľka. Ten sa o vianočnej piesni dozvedel z prác muzikologičky Marty Hulkovej. „Je to pieseň k oslave narodenia Krista a má 16 taktov. Ide o barokový prepis staršej praxe. Je to teda renesančná prax zapísaná v general base, čiže o sto rokov mladšou technikou,“ hovorí Michal Paľko. Hoci je dnes bežnejšie hrať vertikálny notový zápis, množstvo aj amatérskych hudobníkov vie hrať aj podľa akordov – akordických značiek. „A toto je niečo podobné. Máte zapísanú basovú líniu, a ku tomu sú ako keby akordické značky. Akurát to nie sú veľké písmená ako durové akordy a malé písmená ako molové akordy. Čísla znamenajú, v akom obrate sa akordy majú hrať. Nad general basom je zapísaná melódia,“ vysvetľuje Michal Paľko.

Odpis textu je v zbierke prepísaný zrejme zo staršej staročeskej zbierky Musophil z roku 1 580. Vianočná pieseň je napísaná v biblickej češtine, ktorá sa v evanjelickej literatúre používa od prvého vydania Kralickej Biblie v 16. storočí a v evanjelických kostoloch zaznievala až do 20. storočia.

Dokument odvysiela KTV

Keď sa kameraman a režisér Oto Vojtičko dopočul, že v lýceu našli vzácnu knihu, pátranie sa začalo. „Vznikol dokument, ktorý sme točili dva roky. Je na hrane dokumentu a publicistiky, ale keďže máme úctu k týmto krásnym veciam, povedali sme si, že na tom popracujeme viac a vytvoríme niečo hodnotnejšie. Minútu do filmu sme vyrábali aj dva dni,“ vraví Oto Vojtičko.

Záber z dokumentu Ota Vojtička.

Film História Vianoc sa odohráva v dvoch rovinách. V prvej Roman Porubän hovorí o kresťanskom základe sviatkov a Katarína Slavíčková o pohanských zvykoch. Druhá rovina poukazuje na vzácny Ľubický spevník. „Dokázali sme nájsť Michala Paľka, ktorý vedel pieseň podľa starého zápisu zahrať. Zhodou okolností to bol žid, takže nám to zapasovalo a na konci filmu si zaspievajú evanjelický farár so židom. Spolupráca s protagonistami bola perfektná, ale ešte im niečo dlžím. Chcel by som ich pozvať do kina a film im pustiť na plátne. Ešte však musí prejsť grafickou úpravou do kinového formátu,“ hovorí Oto Vojtičko. Film vznikol aj s podporou mesta a prejavili oňho záujem aj iné lokálne televízie. Dokument si pozriete počas sviatkov v Kežmarskej televízii.

Jana TOMALOVÁ