Týždeň pod Tatrami pred sto rokmi – 49. týždeň

* Dohoda stanovila demarkačnú čiaru medzi maďarskými a československými vojskami, ktorej signatárom bol aj Milan Hodža.
* V sále Reduty v Spišskej Novej Vsi bola 1. decembra ustanovená Spišská slovenská rada, prvá na východe Slovenska. Lenže, tento orgán mal ako základný cieľ slovenskú autonómiu vo vnútri Uhorska, pričom išlo o autonómiu jazykovú, nie územnú. Hlavným organizátorom a rečníkom bol Jozef Bacsányi, riaditeľ meštianskej školy.
* Začiatkom decembra už boli badateľné aj ukrajinské ambície na Spiši, najmä v jeho zamagurskej časti. Ukrajinskí nacionalisti argumentovali tým, že v dedinách za Magurou žije 12 tisíc Rusínov, teda územie je ukrajinské, čo však vzbudilo nevôľu predovšetkým Poliakov, ktorí si na toto územie robili nároky tiež.
* V Spišskej Sobote vznikla 7. decembra Slovenská národná rada a účastníci ustanovujúceho zasadnutia o tom informovali telegramom aj vedenie SNR v Martine.
* Spolkový večer Spišského spolku v Budapešti sa konal 6. decembra. Zhromaždenie charakterizovala podpora spišským ambíciám, hoci všetci vnímali politickú realitu. Pozoruhodná bola účasť mladých ľudí, najmä vysokoškolákov zo spišských nemeckých rodín, ktorí požadovali rozsiahlu jazykovú, školskú a kultúrnu autonómiu.
* Početné smútočné oznámenia v regionálnych novinách a krátke nekrológy svedčia o tom, že prišla rozsiahla epidémia španielskej chrípky. Medzi jej obeťami bola napr. aj 26-ročná dcéra architekta Quida Hoepfnera Edita.
* V novinách Gazeta Podhalanska vyšiel rozsiahly článok o poľských územných nárokoch na Spiši, ktoré sa mali dotknúť až 172 tisíc obyvateľov. Išlo pritom o rozsiahle oblasti okolo Kežmarku, Spišskej Starej Vsi a Starej Ľubovne, na ktorých dokonca operovali malé poľské vojenské jednotky, čo vytváralo veľmi výbušnú situáciu.

(arg)