Historický kalendár – 3. týždeň

19. januára zomrel poľný maršál Pavol Kray (5. 2. 1735 Kežmarok – 19. 1. 1804 Budapešť). Študoval v Kežmarku, Banskej Štiavnici, vo Viedni a neskôr získal inžiniersky diplom. Od roku 1754 bol dôstojníkom cisárskej armády, v roku 1796 dosiahol hodnosť poľného maršála. Zúčastnil sa na bojoch v sedemročnej vojne s Pruskom 1753 – 1763, na vojne s Tureckom 1788 – 1789, s Francúzskom (1800 veliteľ porýnskej armády). Projektoval most v Bardejove, vypracoval projekt výstavby ciest na Spiši, zhotovil mapu Kežmarku. Hlavné zásluhy pri dvore si získal potlačením roľníckeho povstania v Sedmohradsku v rokoch 1784 – 1786. V roku 1800 dostal donáciu na panstvo Topola v Báčke. V roku 1792 bol povýšený do barónskeho stavu, vyznamenaný veliteľským veľkokrížom Radu Márie Terézie.

20. januára sa narodil kňaz a kanonik František Liptay ml. (20. 1. 1829 Hranovnica – 1897, pochovaný v Hranovnici). Ordinovaný bol 16. augusta 1853. Pôsobil ako katolícky duchovný v Slovenskej Vsi, v roku 1854 v Poprade, roku 1855 v Kežmarku, roku 1857 v Spišskom Podhradí, roku 1861 ako kaplán v Chrasti nad Hornádom a od roku 1866 ako farár v Hranovnici, neskôr (1873) bol vicedekan a školský inšpektor v Štiavnickom dekanáte. O tri roky neskôr sa stal jeho dekanom. V rokoch 1884 – 1898 pôsobil v Poprade a Strážach ako farár. V čase popradského pôsobenia sa stal aj dekanom Velického dekanátu a v roku 1892 sa stal čestným spišským kanonikom.

21. januára zomrel podnikateľ, hotelier, staviteľ, mešťanosta, notár, starosta, poštmajster Dávid Husz (28. 11. 1813 Poprad – 21. 1. 1889 Poprad). Základné vzdelanie získal v rodnom Poprade. Študoval na gymnáziu v Kežmarku a Miškolci. V rokoch 1833 – 1849 pôsobil ako hospodársky zamestnanec na majetku veľkostatkárskej rodiny Berzeviciovcov vo Veľkej Lomnici. Od roku 1849 pôsobil v Poprade ako mestský notár, člen mestskej rady, starosta, školský a kostolný inšpektor evanjelického cirkevného zboru. Vykonával funkciu poštmajstra. V rokoch 1858 – 1859 rozšíril a zmodernizoval popradský pivovar. Rozsiahly turisticko-kúpeľný komplex známy ako Huszov park budoval v Poprade v rokoch 1868 – 1880. Jeho zásluhou prechádzala Košicko-bohumínska železničná trať Popradom (1871). Roku 1873 sa stal zakladajúcim členom Uhorského karpatského spolku, v roku 1876 zakladateľom Karpatského múzea. Na výstavbu budovy múzea v Poprade daroval peniaze a pozemok, finančne podporoval aj získavanie zbierok a prevádzku múzea, ktoré bolo otvorené v roku 1886. Po veľkom požiari mesta v lete 1887 pomáhal finančne pri obnove evanjelického kostola. Spolu s manželkou založil a financoval prvý sirotinec pre opustené deti v Poprade. Väčšinu života tvoril, budoval a obetoval pre rozvoj rodného mesta a jeho obyvateľov, ktorí ho z vďačnosti radi oslovovali Otec Husz.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.