Jej hobby sú krojované bábiky. Do šuňavského kroja dokáže obliecť aj „barbinu“

V zbierke Zuzany Šefferovej nájdeme 65 bábik. Tvoria prierez ľudového obliekania v tejto obci pod Tatrami.

Snímka: jat

Ušiť pre bábiku oplecko či plisovanú sukňu chce poriadnu dávku trpezlivosti. A duplom, keď potrebujete zvnútra zošiť rukáv košele pre tú najštíhlejšiu bábiku – „barbinu“. „Treba trpezlivosť, ale veľmi ma to teší,“ hovorí o recepte na remeslo Zuzana Šefferová (na snímke). Krojovaná história tejto Šuňavčanky sa začala písať pred piatimi rokmi na Dušičky.

Na počiatku boli dve nevesty

„V roku 2013, na Všetkých svätých, keď som stála pri hrobe mojej starej mamy, tak som si spomínala – Stará mamo, vy ste sa sobášili v roku 1913, pred sto rokmi. A ja mám niektoré vaše časti kroja – svadobnú vizitku, svadobné oplecko a belavú šatu z jemného plátna. A tak mi napadlo, čo keby som urobila takú bábiku,“ povedala Zuzana Šefferová. Partu robila spamäti podľa toho, ako jej rozprávala kedysi stará mama. V priebehu jedného mesiaca už ušila malú kópiu jej svadobného kroja. Potom prišla mama Zuzany Šefferovej so slovami: A prečo neurobíš takú mladuchu, jak ja, keď som sa vydávala?

Naľavo mladucha „mama“ a napravo „stará mama“. Snímka: jat

„Tak vravím dobre, mám ich svadobnú fotku, ako sa vydávali v roku 1965. Kroj na sobáš bol čisto biely a na hlave venček z voskových umelých kvietkov a šlajer – závoj rovnako dlhý ako kidľa a šata,“ spomína si ďalej krojárka.

V zbierke má aj krojované deti

Po nevestách dvoch generácií pribudol do zbierky aj mladý zať, pretože kroj mužov sa po druhej svetovej vojne vytrácal a Zuzana Šefferová ho chcela zachovať. Tak ostrihala bábiku a stal sa z nej mládenec, ktorého bolo treba obliecť. Na svadbu chodili muži v civile, ostalo len pierko z bielej mašličky a na vrchu asparagus, myrta alebo rozmarín a v období, keď bola Zuzana Šefferová dievčaťom, dávalo sa na pierko aj čosi perlové.

Zuzana Šefferová vyobliekala bábiky do šuňavských krojov. Snímka: jat

„Mladý zať mal na sobáši nové chološne zo súkna z ovčej vlny. Na boku je čierny prúžok a asi vo výške kolien červené guľky z vlny. Hore vyšívaná košeľa, ktorú vyšívala nevesta, ale stará mať mi hovorili, že na sobáš sa nosili čisto biele košele a vyšívaná sa mu dala vtedy, keď nevestu čepčili. Mládenci mali čierny klobúk s červenou stužkou, navrchu bolo pierko – feder z kohútích pierok. Pierok bolo treba až 300 –od najmenšieho až po najväčšie –na obidve strany, ľavú aj pravú, to si dievčatá roky odkladali. Na federi bolo vpredu pierko, ktoré vyšívala mladucha z čipky alebo bielej krajky ozdobené perličkami,“ hovorí Zuzana Šefferová o mužskom kroji, ktorý tiež dokázala preniesť do „mini verzie“. Ďalšie 40-ročné bábiky jej na „vyobšívanie“ darovala dcéra. Stali sa z nich kamarátky v rovnakých kidľach. Slobodná Evička v zelenom lajbliku a so zelenými doplnkami a vydatá Katka s oranžovým lajblikom, doplnkami aj čepcom. Potom prišli na rad deti odeté ako kedysi – v kabátikoch.

Snímka: jat

Dnes má už Zuzana Šefferová kompletnú zbierku šuňavského oblečenia odmalička cez dospievajúce dievčatá, mládencov, mladuchy, dospelé ženy v mladom aj starom veku. Dve bábiky obliekla aj ako svoje staré mamy.

Najťažšie je obliecť „barbinu“

Pre „barbie“ nedokáže ušiť vizitku, teda vrchné teplé oblečenie ženy, ktoré sa nosilo na lajbliku. Mládenec – „Ken“ má chološne, vyšívanú košeľu, opašnik a dokonca jeho malé zápästia zdobia aj zapiastky. Tie sa robia obzvlášť pracne, rovnako ako oplecko pre ženy.

Snímka: jat

Sama pre bábiky plisuje aj háčkuje čepce. Čepiec je jednou z mála svetlých výnimiek oproti čepcom v reálnej veľkosti. „Čepce sa u nás necujú, toto neviem robiť, takže ich háčkujem. Malý čepiec sa urobí rýchlejšie. Keď pozerám film, pri reklame si začnem robiť čepiec, a potom mi stojí aj dva-tri týždne a potom ho chytím a dokončím. Pracnejšie je navliekať stužky a zdobiť perličkami,“ hovorí Zuzana Šefferová. Niektoré látky či veci nájde v osvedčenom „seknhende“. Napríklad blúzky s gombíkmi, ktoré sa jej hodia a v textilnej galantérii sú veľmi drahé. Na zákazku už urobila 72 bábik v šuňavskom alebo štrbskom kroji.

S bábikami otvára aj kúpeľnú sezónu

Bábiky však Zuzana Šefferová neskrýva len v policiach. Prvýkrát ich ukázala mimo rodiny na stretnutí zo základnej školy zo Svitu, keď ich mala päť. „Povedali mi – o rok, keď sa stretneme opäť, dones viac. Reku, nemám bábik. Odrazu mi jedna spolužiačka zo Svitu doniesla sedem bábik. Potom mi ešte o mesiac doniesla tú najväčšiu. A spolužiaci priniesli aj ďalšie bábiky,“ vraví Zuzana Šefferová. Prvýkrát vystavovala svoje bábiky v Kultúrnom dome v Šuňave v roku 2015. V roku 2016 ste mohli krojované bábiky vidieť v Podtatranskej knižnici aj s bábikami Márie Lenkovej. Spolu boli prvýkrát minulý rok na otvorení letnej kúpeľnej sezóny v Piešťanoch, kde si návštevníci pozreli 200 bábik, väčšina z nich bola oblečená v krojoch zo západného Slovenska, tento rok ich bolo o 34 viac. Bábiky Zuzana Šefferová vystavovala aj v Liptovských Sliačoch či v základných školách v Šuňave a vo Svite.

Obliecť malého mládenca si vyžaduje mravenčiu prácu. Nechýba ani taký detail ako zapiastok. Snímka: jat

Výstavy však prinášajú aj nové priateľstvá z radov bábikárok. „Máme krásne spomienky, s tými staršími spomíname na detstvo, ako boli oblečené malé deti na slávnostiach, prvom svätom prijímaní, birmovke alebo konfirmácii. Tie mladšie zase hovoria, že sú veľmi rady, že im má kto povedať, ako to bolo kedysi,“ hovorí Zuzana Šefferová. Veľkou témou v tomto remesle sú aj látky. Niektoré majú od starých materí, po tetkách či od susedov. Pri búraní starých domov nachádzajú ľudia mnohé veci. „Niektorí to odhodia, spália a kto má trošku záujem, bábikárky sa toho chytia,“ dopĺňa Zuzana Šefferová.

Jana TOMALOVÁ