V 1945 k nám prišla sloboda z východu

V nasledujúcich dňoch uplynie 74 rokov od oslobodenia miest a obcí podtatranského regiónu od fašizmu. Na udalosti z roku 1945 sa bude spomínať aj vo Vernári či Poprade.

Ilustračná snímka: archív MM

Každoročne si koncom januára pripomíname výročie oslobodenia podtatranského regiónu. Tak tomu bude aj v roku 2019, kedy oslávime 74. výročie. Nezabúdajme na to, že sloboda k nám v roku 1945 prišla z východu. Priniesli nám ju vojská Červenej armády (ČA), po ktorej boku bojovali aj československí vojaci. Táto sloboda bola vykúpená krvou, preto si ju vážme. V priebehu posledného januárového týždňa, od 21. do 29. januára 1945, boli postupne oslobodzované mestá a obce podtatranských okresov Stará Ľubovňa, Spišská Stará Ves, Kežmarok, Levoča, Spišská Nová Ves a Poprad.

Začalo sa v Starej Ľubovni

Ako prvé boli oslobodené obce v okrese Stará Ľubovňa. Ich oslobodenie prebiehalo od 21. do 25. januára 1945. Okres Stará Ľubovňa oslobodzovali vojská 1. gardovej armády genplk. A. A. Grečka. Do jej zostavy patril 107. strelecký zbor a 11. strelecký zbor. 24. januára 1945 v ranných hodinách prenikli sovietske jednotky do Starej Ľubovne. Mesto oslobodili bez väčšieho odporu, keďže posledné skupiny nemeckej armády opustili mesto deň predtým.
Boje ďalej pokračovali v smere na Spišskú Starú Ves. 26. januára 1945 sa Nemci postavili útočiacim sovietskym divíziám na silnejší odpor na západných brehoch Dunajca pri Spišskej Starej Vsi. Následne jednotky 107. streleckého zboru podporované „Kaťušami“ prekročili československo-poľskú hranicu pri Spišskej Starej Vsi v smere na Nowy Targ, prekonávajúc silný odpor nepriateľa. Dňa 27. januára 1945 bola oslobodená Spišská Stará Ves, významné administratívne a hospodárske stredisko Zamaguria.

Pamätník osloboditeľom v Parku hrdinov v Poprade. Snímka: rov

O Levoču a Spišskú Novú Ves sa ťažko bojovalo

Oslobodenie okresov Levoča a Spišská Nová Ves prebiehalo v dňoch 21. až 28. januára 1945. Uskutočnili ho vojská 18. armády pod velením genpor. A. I. Gastiloviča. Do jej zostavy bol zaradený 17. gardový strelecký zbor a 1. čs. armádny zbor v ZSSR. Nemci prístupy k Levoči silno zamínovali a všetky mosty vyhadzovali do vzduchu. Smerom na Levoču sa spolu s 1. a 3. čs. samostatnou brigádou prebíjali aj jednotky 24. streleckej divízie. Po ťažkých bojoch vstúpili ráno 27. januára 1945 do Levoče prápory 3. čs. samostatnej brigády spolu so sovietskymi jednotkami. Nemci sa v noci stiahli z obranných postavení a mesto opustili. V priebehu dňa bolo zavŕšené oslobodenie celého levočského okresu. 1. čs. samostatná brigáda pokračovala vo svojom postupe ďalej smerom na Kežmarok, jednotky 3. čs. brigády smerom na Vrbov a Vysoké Tatry. 17. gardový strelecký zbor a prápory 159. pevnostnej brigády v priebehu 25. a 26. januára 1945 postúpili až k prístupom na Spišskú Novú Ves. Hlavný útok na Spišskú Novú Ves začal 27. januára 1945 o 6.00 h. Nemci sa však nechceli vzdať len tak ľahko. Bojovalo sa o každú ulicu, o každý dom. Nemecké velenie si uvedomilo, že mesto dlho neudržia. Preto vydalo rozkaz na ústup smerom na Poprad.

Kežmarok a Poprad oslobodili bez boja

Taktiež ráno dňa 27. januára 1945 o 6.00 h prenikla prieskumná hliadka ČA aj do Spišskej Belej. Za ňou vošli do mesta ďalší sovietski vojaci a po krátkom boji Spišskú Belú oslobodili. V ten istý deň vo večerných hodinách okolo 22.00 h vstúpili do Kežmarku vojaci 3. práporu 1. čs. samostatnej brigády. Spolu s nimi vstúpili do mesta aj vojaci trestného oddielu. Za nimi postupovali jednotky ČA a sovietske delostrelectvo. Posledné nemecké jednotky opustili Kežmarok popoludní 27. januára 1945 a zničiť stihli len niekoľko skladov, mosty a poštu. Kežmarok bol po príchode československých jednotiek takmer vyľudnený. Mesto vítalo svojich osloboditeľov vyzváňaním zvonov a nad mestským úradom zaviala československá zástava.
Z Popradu odišli posledné nemecké jednotky 28. januára 1945 asi okolo 03.15 h smerom na Svit. V ten istý deň o 06.15 h vstúpili do Popradu v smere od Hozelca prvé hliadky ČA. Boli to vojaci 2. práporu mjr. A. Chalilova z 229. streleckého pluku 8. streleckej divízie. Od Gánoviec vošli do Popradu ďalšie jednotky tohto streleckého pluku.

Pamätník obetiam vojny v Hranovnici. Snímka: rov

Posledné obce oslobodili 29. januára

Po oslobodení Kežmarku 1. čs. armádny zbor v ZSSR postupoval ďalej dvoma smermi. V jednom smere cez Tatranskú Lomnicu a Starý Smokovec, pozdĺž cesty až po Štrbské Pleso postupovala 3. čs. brigáda. Na svojom postupe očisťovala od nepriateľa tatranské osady a po oslobodení Vysokých Tatier sa sústredila pri Štrbe. V druhom smere sa presúvala cez Veľkú Lomnicu a Poprad, cez Svit a Lučivnú 1. čs. brigáda spolu so 108. gardovým samohybným delostreleckým plukom. Taktiež sa sústredili v priestore Štrby, kde vystriedali 17. gardový strelecký zbor. Oslobodenie nielen okresu Poprad, ale celého podtatranského regiónu, tak bolo zakončené 29. januára 1945.
Najväčšie boje, ktoré prebiehali v januári 1945 v podtatranskom regióne, boli boje o Spišskú Novú Ves. Pri oslobodzovaní žiadneho podtatranského mesta nepadol taký veľký počet vojakov, ako o metropolu Spiša. Dnes nám tieto udalosti pripomínajú už iba pamätníky a hroby padlých vojakov na cintorínoch pod Tatrami.

Marcel MANIAK

 

Oslobodenie si pripomenú aj mestá a obce

Stará Ľubovňa 24. januára o 13.00 h, pri Pomníku padlým pred Domom kultúry
Kežmarok 25. januára o 11.00 h. pri Pomníku na Kežmarskom hrade
Spišská Belá 25. januára o 13.00 h, Pri pamätníku
Kravany 26. januára o 16.00 h, Pri pamätníku
Liptovská Teplička 27. januára o 11.00 h, Pamätník pri spoločenskom dome
Spišské Bystré 27. januára o 15.00 h, Pamätník padlých vojakov
Vernár 27. januára o 14.30 h,. pri Pomníku padlým
Vysoké Tatry (Starý Smokovec) 28. januára o 11.00 h, pri Pamätníku padlým
Poprad 28. januára o 13.00 h, Park hrdinov pri železničnej stanici
Svit 28. januára o 13.30 h, Pamätník padlým
Veľká Lomnica 28. januára o 15.30 h, pri pamätnej tabuli pred obecným úradom
Štrba 29. januára o 11.00 h, pri pamätníku Smútiaca mať
Vernár 4. februára, Zimný výstup na Koľvač