V roku 2019 si pripomenieme aj tieto udalosti

Prinášame vám prehľad jubileí podtatranského regiónu. Výročia čakajú Kežmarok, Téryho chatu, Tatranský pohár, ale aj Podtatranské noviny.

Snežné vrchy – niveos montes. Ilustračná snímka: Karin Bretzová

Žakovce, rieka Poprad a Snežné hory boli prvé

Prvá hodnoverná písomná zmienka o Spiši má 810 rokov. Listina z roku 1209 je zároveň najstarším zachovaným dôkazom o existencii Spišského prepoštstva. Listinu vydal uhorský kráľ Ondrej II., ktorý na prosby svojej manželky a jej bratov dal spišskému prepoštovi Adolfovi a jeho sestre, ako aj jej potomstvu, zem na Spiši. V tejto listine, ktorá sa zachovala v odpise z 8. septembra 1246, sa po mene spomína aj vôbec prvá obec na Spiši. Ide o obec Žakovce – v listine uvádzaná ako „villa Isac“. V listine sa tiež spomína Poprad, a to hneď štyrikrát. Z kontextu je však evidentné, že ide o rieku a nie mesto Poprad. Spomínajú sa tam aj iné potoky, a to Jasenov (Iascunov) a Hnojník (Hunounig). Prvýkrát sa v písomnej podobe zachoval aj názov Vysokých Tatier, a to „niveos montes“ – Snežné vrchy. Na území, ktoré je v listine vymedzené, sa dnes nachádzajú obce Veľká Lomnica, Huncovce a Stará Lesná.

Kežmarok získal mestské privilégiá

V roku 2019 si Kežmarok pripomína 750. výročie udelenia mestských práv.

Kežmarok. Ilustračná snímka: jat

Mesto vzniklo zlúčením osád pôvodného slovanského obyvateľstva s osadou nemeckých kolonistov. V roku 1241 – 42 prišli do krajiny Tatári. Keď sa Uhorsko po odchode Tatárov vyľudnilo, uhorský kráľ Belo IV. začal do Uhorska pozývať cudzincov hlavne z územia Nemecka, ktorí prichádzali už ako vyspelí remeselníci a baníci. Tak prišli aj na územie budúceho Kežmarku a usadili sa pri zvyškoch slovanských osád, z ktorých sa zachoval kostol sv. Michala patriaci strážcom blízkych hraníc s Poľskom. Miesto na usadenie nebolo síce veľmi výhodné, bolo močaristé, ale ležalo pri veľkej obchodnej ceste, spájajúcej Orient so severom Európy. Kolonisti si založili osadu Sasov pri kostole sv. Alžbety – kráľ ich nazýva vo svojich listinách cudzincami, ale i hosťami a osada sa prvýkrát spomína v roku 1251 ako poddanská osada Turčianskeho kláštora. Hoci bola poddanská, určili sa jej chotárne hranice s mnohými slovanskými pomenovaniami, čo svedčí o pôvodnom slovanskom obyvateľstve. Osada Sasov sa však z poddanstva rýchlo vymanila. Už v roku 1269 (presný dátum nie je známy) získala ako jedna z prvých spišských miest mestské práva.

Popradčania ho volali otec mesta

Košicko-bohumínska železnica, pivovar, pošta, múzeum, Uhorský karpatský spolok, sirotinec, turistická osada Huszpark – to všetko je spojené s osobou Dávida Husza, ktorého 130. výročie úmrtia si pripomenieme už 21. januára.

Dávid Husz. Snímka: archív

Otec Husz, ako ho neskôr volali Popradčania, sa zaslúžil o to, že hlavný železničný ťah prechádza od roku 1871 priamo cez Poprad. Koncom 50-tych rokov 19. storočia zmodernizoval a rozšíril popradský pivovar. Od roku 1868 budoval turisticko-kúpeľný komplex Huszpark a právom ho možno považovať za zakladateľa cestovného ruchu v meste Poprad. V roku 1873 bol spoluzakladajúcim členom Uhorského karpatského spolku a o tri roky neskôr aj zakladateľom spolkového Karpatského múzea, ktoré svoje brány otvorilo v roku 1886. Na výstavbu múzea daroval pozemok i financie a finančne ho podporoval aj po otvorení. Spolu s manželkou otvoril a financoval prvý sirotinec pre opustené deti v Poprade.

Do Kežmarku prišla železnica

Pred 130 rokmi, presne 15. decembra 1889 bola v Kežmarku veľká sláva. Do prevádzky bola uvedená železničná trať Poprad – Kežmarok.  Celý úsek bol dlhý 13,2 kilometra. Iniciátormi a držiteľmi koncesie na výstavbu sa stali kežmarský podnikateľ Karl Kostenszky a lekár Dr. Gregor Tátray ml. Slávnostné prípitky, príhovory a aj dve kapely boli súčasťou tohto slávnostného dňa. Od otvorenia jazdili medzi Popradom a Kežmarkom dva páry vlakov s vozňami II. a III. triedy. Cesta trvala 38 minút. Vlak zastavoval aj na zastávkach Matejovce, Veľká Lomnica (Studený Potok ešte nebol) a Huncovce. Na trase v čase otvorenia chýbala aj zastávka Spišská Sobota. Hoci od tejto trate si veľa sľubovali najmä Kežmarčania, súčasne s ňou začína výrazne vzrastať mesto Poprad.

Železnica nepriniesla Kežmarku takú slávu, ako sa čakalo. Snímka: jat

S menším oneskorením bol 6. júna 1892 sprevádzkovaný 8,1-kilometrový úsek medzi Kežmarkom a Spišskou Belou. O rok a pol neskôr, 10. decembra 1893, bol dokončený aj 11,2-kilometrový úsek medzi Spišskou Belou a Podolíncom. V roku 1895, 1. septembra, bol daný do prevádzky 9,2-kilometrový úsek Studený Potok – Tatranská Lomnica, vďaka čomu bola na železnicu napojená prvá tatranská osada. Posledná časť tejto trate bola sprevádzkovaná až 26. novembra 1966, keď bol dokončený úsek Podolínec – Stará Ľubovňa – Plaveč.

Na chatu k Spišským plesám chodíme už viac ako storočie

Tohto roku tiež uplynie 120 rokov od otvorenia najvyššie položenej celoročne otvorenej chaty vo Vysokých Tatrách – Téryho chaty.

Tohto roku uplynie aj 120 rokov od otvorenia Téryho chaty. Snímka: Stanley

Iniciátorom výstavby chaty v Malej Studenej doline pri Piatich Spišských plesách bol banskoštiavnicky lekár, neskôr zamestnanec ministerstva vnútra, pod ktoré vtedy patrilo aj zdravotníctvo, člen Uhorského karpatského spolku a neskôr i Maďarského turistického spolku a propagátor tatranskej turistiky Edmund Téry. Chata od svojho vzniku nesie jeho meno. Projektantom bol spišskosobotský architekt Gedeon Majunke. S výstavbou chaty sa začalo 19. mája 1898 a do zimy bola aj pod strechou. Chatu slávnostne otvorili 21. augusta 1899 za účasti Edmunda Téryho. Od roku 1936 bola otvorená celoročne. Chatárom na Téryho chate je od roku 2013 Peter Michalka.

Začínal tu tatranský hokej

V závere roka uplynie 90 rokov od vzniku najstaršieho hokejového turnaja u nás. V nedeľu 29. decembra 1929 úvodnými zápasmi odštartoval turnaj o Pohár Palace sanatoria, ktorý dnes pokračuje ako Tatranský pohár. Vo finále turnaja pred 90 rokmi Slavia Praha porazila WAC Viedeň 6:0 a stala sa premiérovým víťazom turnaja.

Pohár Palace sanatoria. Snímka: rov

Ak vám nesedia počty, keďže minulý rok sa v Poprade konal „iba“ 71. Tatranský pohár, je to tým, že turnaj mal niekoľko prestávok. Tá najväčšia bola medzi rokmi 1959 a 1968. Od roku 1974 sa však turnaj koná každoročne. Posledným víťazom Tatranského pohára bol usporiadateľský tím HK Poprad. Kto sa stane víťazom turnaja v jubilejnom roku vzniku, si musíme počkať do augusta, keďže od otvorenia krytého zimného štadióna v Poprade v decembri 1973 sa Tatranský pohár hráva vždy v závere leta. Druhý najstarší hokejový turnaj v Európe prispel aj k vzniku prvého hokejového tímu na Spiši. Na turnaji sa prvýkrát predstavili hokejisti Športového klubu Vysoké Tatry. Tatranský hokej si taktiež pripomenie 90 rokov existencie, aj keď hokej vo Vysokých Tatrách je ešte o niečo starší, a to vďaka Košičanom, Banskoystričanom či Bratislavčanom.

Maturitné vysvedčenie nebolo vždy samozrejmosťou

Od otvorenia prvej strednej školy v Poprade uplynie na jeseň 80 rokov. Až do roku 1938 nebola v Poprade stredná škola, ktorá by končila maturitou. Zmenilo sa to v roku 1939, keď ministerstvo školstva a národnej osvety zriadilo v Poprade Štátnu slovenskú obchodnú akadémiu. Prijímačky sa konali 1. septembra 1939, vyučovanie sa začalo 15. septembra. V prvom roku bolo na školu zapísaných prvých 50 žiakov. Škola sa budovala postupne od prvej triedy. Prví maturanti opustili školu v roku 1943. Obchodná akadémia prvých desať rokov sídlila v budove Rímskokatolíckej ľudovej školy, dnes je tu pracovisko Katolíckej univerzity na súčasnom Nábreží Jána Pavla II.

Snímka: rov

Tohto roku zároveň uplynie 90 rokov od otvorenia plneorganizovanej základnej školy. Až do roku 1928 fungovali v pôvodnom Poprade len ľudové školy, ktoré ponúkali iba najnižšie vzdelanie. Ak chceli žiaci pokračovať na stredných školách, museli absolvovať dodatočné vzdelávanie v meštianskych školách. V pondelok 2. septembra 1929 otvorila v Poprade svoje brány Štátna meštianska škola s vyučovacím jazykom slovenským. Za pokračovateľa tejto školy možno označiť súčasnú Základnú školu na Francisciho ulici v Poprade.

V súčasnosti sme najstaršími novinami v regióne

V hlavičke Podtatranských novín si môžete všimnúť, že pri ročníku je rímska číslica LX. Podtatranské noviny vstupujú tohto roku už do 60. roku vychádzania. Prvé číslo Podtatranských novín vyšlo 2. apríla 1960. Podľa vtedajšieho systému vydávania tlače išlo o okresné noviny veľkého okresu Poprad – dnešné okresy Poprad, Kežmarok a spišská časť okresu Stará Ľubovňa.

Od prvého vydania boli Podtatranské noviny pri všetkom dôležitom, čo sa v tomto regióne udialo, a o to sa snažíme aj v súčasnosti. Podtatranské noviny však mali svojich predchodcov. V roku 1959 to boli krátko Popradské noviny, od 19. septembra do konca decembra, čo už bola príprava na chystanú zmenu a vznik Podtatranských novín. Do septembra 1959 sa tieto noviny volali Hospodár – Popradské roľnícke noviny, ktoré v Poprade vychádzali už od roku 1951.