Anna Balejová: Najvďačnejší čitatelia sú deti a dôchodcovia

Riaditeľka Podtatranskej knižnice v Poprade končí vo svojej funkcii po 28 rokoch. Pod jej vedením došlo v knižnici k mnohým zmenám.

Riaditeľka popradskej knižnice Anna Balejová odchádza do dôchodku. Snímka: gro

Anna Balejová získala zamestnanie v knižnici pred 39 rokmi. Hneď po jej nástupe do funkcie riaditeľky v roku 1991 získala knižnica nové priestory v objekte Limba na sídlisku Západ, v ktorom sídli od roku 1977. „Objekt bol rozdelený na niekoľko častí, kde fungovali rôzne prevádzky. Bola tu oprava televízorov, čistiareň kobercov, výroba polotovarov či videopožičovňa. Budova patrila nám, jednotlivé prevádzky nám platili nájom a my sme boli roztrúsení po iných častiach mesta. Doslova o päť minút dvanásť sa podarilo prevádzky vyňať z malej privatizácie. Všetky priestory pripadli nám. Som veľmi rada, že sa nám splnil knihovnícky sen, mať jeden veľký, otvorený priestor, kde majú naši používatelia prístup ku všetkým druhom literatúry na jednom mieste. Bol to môj prvý boj za knižnicu,“ spomína si Anna Balejová.

Obslúžiť sa môžete už aj sami

Podtatranská knižnica v Poprade kráča s dobou. „Museli sme sa prispôsobiť elektronizácii a nástupu internetu. Spomínam si na naše prvé počítače, na ktorých sme pracovali. Staršie zamestnankyne sa najprv báli ťuknúť do klávesníc, aby sa niečo nepokazilo. Tie začiatky boli z dnešného pohľadu úsmevné, ale zvládli sme to. Myslím, že sme boli medzi prvými knižnicami, ktoré dostali automatizáciu do knižničných činností. Pri prestavbe knižnice na sídlisku Západ sa nám v roku 2014 podarilo získať aj samoobslužný výpožičný pult, kde si čitatelia sami môžu vrátiť i vypožičať knihy a vytlačiť potvrdenku. Samozrejmé je, že to všetko sa dá urobiť aj cez internet, kde si čitatelia môžu pozrieť náš knižničný fond, overiť si, či je kniha požičaná a môžu si ju rezervovať,“ približuje riaditeľka popradskej knižnice.

Priestory knižnice po rekonštrukcii. Snímka: jat

Fungujeme ako komunitná knižnica

Inštitúcia sa už desiatky rokov venuje rôznym podujatiam pre čitateľov každej vekovej kategórie. „Cieľom je dostať ľudí do knižnice, ku knihe, aby videli, čo všetko robíme, čo im môžeme poskytnúť. Začali sme sa formovať aj ako komunitná knižnica, aby sa u nás stretávali rôzne skupiny ľudí. Zameriavame sa predovšetkým na prácu s detským čitateľom. Máme veľmi dobrú spoluprácu so školami, počnúc materskými, cez základné až po stredné školy. Robíme pre nich informačné výchovy, kde ich učíme základné možnosti, ktoré v knižnici majú a základné veci o knihe. Poskytujeme im aj hovorené bibliografie, kde im publikácie sprostredkujeme. Potom sú to besedy so spisovateľmi, ilustrátormi či inými osobnosťami zo spoločenského života. Robíme aj stále akcie, na ktoré deti rady chodia, ako Noc s Andersenom či festival S knihou ma baví svet, kde pozývame spisovateľov. Robíme pre nich aj výtvarné súťaže, kde sa s nimi zahrajú ilustrátori. Ukážu im, ako sa dá jednoducho kresliť, a potom im z toho robíme výstavy. Čo sa týka dospelých, máme dobrú spoluprácu s klubmi dôchodcov, Jednotou dôchodcov či s Miestnym odborom Matice Slovenskej a mestom Poprad. Myslím si, že výstavy takisto do priestorov kultúrnej inštitúcie patria. Dávame priestor prevažne výtvarníkom – amatérom, ktorí sa nedostanú len tak jednoducho do iných výstavných priestorov. Ročne urobíme vyše 600 rôznych kultúrno-spoločenských podujatí. Samozrejme, venujeme sa aj práci s konkrétnym čitateľom,“ opisuje riaditeľka knižnice.

Podtatranská knižnica ocenila najlepších knihomoľov za rok 2016. Ilustračná snímka: rov

Každá doba má svoj fenomén

Čitatelia druhej najväčšej knižnice v Prešovskom samosprávnom kraji sa rokmi zmenili. „Doba je rýchlejšia, ľudia všeobecne aj naši čitatelia sú náročnejší a viac uponáhľaní. Niekedy bolo viac času sa porozprávať, viac sme poznali čitateľov a ich súkromné problémy. Dnes sú ľudia iní. Najvďačnejší čitatelia sú deti a dôchodcovia. Tí sa radi porozprávajú aj teraz, ale už je to úplne iný prístup. Deti veľmi rady chodia vďaka školám, ktoré sa aktívne zapájajú. Ľudia v produktívnom veku si chcú rýchlo niečo požičať. Zháňajú predovšetkým novinky, oddychovú alebo náučnú literatúru. Vývoj spoločnosti sa odráža aj na záujmoch čitateľov. Kedysi to boli dobrodružné Mayovky a Verneovky, dnes je to po Harrym Potterovi severské a slovenské krimi alebo súčasné slovenské spisovateľky, s ktorými sa roztrhlo vrece. Ľudia siahajú skôr po tých, ktoré sú nám bližšie prostredím aj myslením postáv,“ prezrádza Anna Balejová.

Prečítam si knihy, ktoré som nestihla

Riaditeľka odchádza do dôchodku 28. februára. Okrem jednotného priestoru pre knižnicu bolo jej prioritou budovať knižničný fond a pomocou práce s deťmi si získavať a vychovávať čitateľov. Pamätnou pre ňu zostane rekonštrukcia hlavnej pobočky na sídlisku Západ. „Išli sme do toho s predstavou, že začneme prerábať jednu časť budovy a všetko stiahneme do časti, ktorá bude medzitým fungovať. Tá druhá sa opraví, presťahujeme sa tam a urobí sa druhá časť. Lenže stavbári otvorili strechu a začalo nám pršať do budovy. Všetky knihy sme museli odviezť preč na paletách. Keď sa teraz nad tým zamyslím, nechápem, ako sme to my, samé ženy v kolektíve, všetko zvládli,“ čuduje sa riaditeľka. „Myslím si, že knižnica má v súčasnosti vybudované také podmienky, na ktorých môže stavať. Činnosť v ďalších rokoch sa môže ďalej len skvalitňovať. Mojej nástupkyni Monike Naštickej prajem, aby po uplynutí jej činnosti odchádzala s dobrým pocitom, že sa jej podarilo urobiť to, čo si predstavovala, ako by knižnica mala fungovať. Ja s tým pocitom odchádzam. Teším sa na to, že si prečítam všetky knihy, ktoré som nestihla a budem sa venovať vnúčatám a záhrade,“ uzatvára Anna Balejová.

Ľudmila GROMADOVÁ