Editorial: Dospejme už konečne a prestaňme sa neustále báť

„Vy sa nebojíte? Vy sa nebojíte klásť mi otázky?“ Toto adresoval pred časom jednému novinárovi Marián Kočner, ktorý je viac než známy svojimi kontaktmi na veľmi vplyvných ľudí vrátane predstaviteľov štátnej moci.

Zvažoval som rôzne témy na editoriál, resp. komentár, ale v kontexte celospoločenských udalostí v poslednom období sa musím venovať STRACHU. Nejdem sa tu hrať na fundovaného filozofa, historika či politológa, ale postačí mi pracovať so základným prehľadom, ktorý má každý z nás. Prečo si myslíte, že v 20. storočí fungovali sovietsky komunizmus či nemecký nacizmus? Predstavitelia týchto nehumánnych režimov plnili pomyselný pohár, no v momente, keď sa „pokrokové“ myšlienky začali vymykať, bolo už neskoro, lebo každý vedel, čo sa mu stane, ak proti režimu vystúpi.

Spoločnosť bola ovládaná strachom, podobne ako aj na Slovensku počas 90-tych rokov, keď tu doslova kvitli mafiánske skupiny. Prečo sa im tak darilo? Ľudia ich neúnavne polievali vlastným strachom. Podnikatelia vedeli, že pre biznis je lepšie za „ochranu“ zaplatiť, nehovoriac o „niktošoch“, ktorí narazili na mafiánov niekde na diskotékach. Žiaľ, tento prežitok strachu akosi nedokážeme vytesniť zo svojich životov, a preto slovenská spoločnosť funguje so zatiahnutou ručnou brzdou. Máme strach neprispieť na „kávičku“ na úradoch či lekárom, lebo by sme mohli zle obísť. Máme strach vyskúšať si novú vládu, lebo Fico urobí bububu o zlepenci a tvári sa, že on je lietadlo a nikto iný by jeho zodpovednú funkciu nezvládol.

Egocentrizmus najhrubšieho zrna, ktorý je, žiaľ, vlastný aj niektorým ľuďom z našej komunálnej politiky. Je mi zle z ľudí, čo si za zmysel svojich životov vybrali bohatnutie na svojom politickom vplyve. Pod jeho zásterkou, ale i ochranou môžu robiť najväčšie svinstvá na „niktošoch“, lebo vedia, že sa im nič nemôže stať. Vedia, že „niktoš“ je „niktošom“ preto, lebo ak sa aj ozve, tak ho nik dôležitý nevypočuje. Presne preto polícia pred rokom dovolila zavraždiť Jána Kuciaka. Dospejme už konečne a prestaňme sa neustále báť. Neviem ako vy, ale môj život by za nič nestál, ak by som sa bál…

Michal KLEIN