Editorial: Práca novinára sa vie pohrať aj s emóciami – či už sú pozitívne, ale aj negatívne

Dnes by som vám chcel opísať dojmy, ktoré som mal pri vytváraní článkov do aktuálneho týždňa. Začalo to nepríjemne, keď som obdržal sťažnosť na jeden z predošlých príspevkov. Z môjho pohľadu som však žiadnu chybu neurobil, informácie som mal z prvej ruky. Sťažovateľ však môjho respondenta nazval klamárom, ale usúďte sami, či novinár môže za to, že mu kompetentná osoba nehovorí pravdu… Navyše som po získaní informácie kontaktoval aj protistranu, ktorá sa však nechcela vyjadrovať. Napriek tomu sa mi sťažovateľ, ktorého si mimochodom vážim, ešte aj vyhrážal. Niekedy je novinársky chlebíček skrátka ťažký, ak ľudí neadorujete. Naopak, príjemnejšie som sa cítil na samotných akciách, resp. po nich počas rozhovorov so zahraničnými športovcami. Musím povedať, že Američania na mňa pri rozhovoroch pôsobili vždy extrémne pozitívne a nová posila popradských hokejistov Alex Miner nebol výnimkou. Neviem, či je to spoločnosťou alebo kultúrou alebo profesionalitou alebo čím, ale napriek tomu, že sme sa videli prvýkrát, ihneď pri prvej otázke zavtipkoval. Ja som ho v Poprade privítal, zoznámili sme sa s úsmevom. Vtedy je práca príjemná. Podobné to bolo aj po volejbale, keď som sa rozprával s Poľkou Michalinou Jagodziňskou. Po parádnom obetavom výkone sa právom usmievala, veď tímu obrovskou mierou dopomohla k víťazstvu.

Emočne ma trochu zasiahla aj formálna rozlúčka Arne Krotáka, veď to bol hokejista, na ktorého som sa chodil pozerať ešte ako dieťa. Už v pozícii novinára som zažil aj jeho veľký zápas, v ktorom oslávil neskutočnú hranicu 500 gólov v najvyššej slovenskej súťaži. Ak sa čudujete, prečo taký hokejista strávil vlastne celú kariéru na Slovensku, v rozhovore na šiestej strane sa dočítate, že jemu bolo doma dobre. Dnes síce zvláštne tvrdenie, ale na druhú stranu si hovorím, že aspoň niekto… Veď každý sa takmer za každú cenu tlačí do zahraničia a o športovcoch nehovoriac. Arne zostal a tešil svojich popradských fanúšikov. Zrejme každý by takej legende doprial majstrovský titul, no ten už navždy ostane len Krotákovým nesplneným snom.

Michal KLEIN