Historický kalendár – 8. týždeň

23. februára zomrel židovský aktivista a učiteľ Šalamún Winter (1778 – 23. 2. 1859 Huncovce). Po štúdiách pôsobil ako učiteľ v Huncovciach. Intenzívne sa zasadzoval za záujmy židovskej komunity. Okolo roku 1820 sa zaslúžil o zriadenie synagógy a v roku 1840 aj vyššej židovskej školy (tzv. ješiva) v Huncovciach, ktorá patrila v 19. storočí medzi najznámejšie v celom Uhorsku. V 40. rokoch bol zástupca všetkých židovských zborov Spišskej stolice na zhromaždeniach predstaviteľov uhorských židov v Pešti.

24. februára zomrel remeselník Július Joppa (18. 7. 1912 Spišská Nová Ves – 24. 2. 1994 Kežmarok). Učňovskú dobu v r. 1926 až 1929 prežíval u svojho príbuzného Andreja Ľudovíta Bučinu v Mukačeve na Podkarpatskej Rusi, ktorá v rokoch 1918 až 1938 patrila do Československej republiky. Súčasne tam navštevoval učňovskú školu. K majstrovskej skúške pristúpil v roku 1943 v Košiciach. Po oslobodení a obnovení Československa sa vrátil na rodný Spiš a usadil sa s manželkou v Kežmarku. Tu si zriadil pernikársku dielňu, tá však bola roku 1948 znárodnená a prevzalo ju výrobné družstvo Jednota. V ňom pracoval do roku 1959. Remeslo pernikárov sa dostalo do úpadku aj kvôli potláčaniu náboženských sviatkov, pretože stánky pernikárov profitovali hlavne na odpustoch a pútiach. Ku krátkej renesancii došlo v rokoch 1968 až 1971, keď sa u nás čiastočne uvoľnili politické pomery. Zásluhou podujatia Európske ľudové remeslo (od roku 1991), ktoré sa koná v Kežmarku, sa Július Joppa rozhodol obnoviť svoju činnosť, v ktorej mu vypomáhala manželka i synovia s rodinami.

24. februára zomrel zámočník Štefan Kintzler (11. 12. 1901 Kežmarok – 24. 2. 1979 Kežmarok). Do školy chodil v Kežmarku a Košiciach. Štúdium ukončil maturitou na obchodnej akadémii. Stal sa aktívnym členom miestneho dobrovoľného hasičského zboru. Po vojne prevzal po otcovi Aurelovi riadenie zámočníckej dielne ako majster odbornej výchovy. Vychovával odborníkov na zámočnícke, kováčske, zlievarenské, sústružnícke a iné kovospracujúce činnosti. Z jeho dielne pochádza napr. aj oplotenie hrobového miesta kniežaťa Hohenloheho, oplotenie okolo kostola v Spišskom Štvrtku, ale napr. aj tri druhy elektrických mlynčekov, vyvážaných do celej ČSR. Štefan Kintzler pracoval aj ako presbyter miestnej evanjelickej cirkvi, r. 1958 bol jedným z iniciátorov a realizátorov elektrifikácie pohonu zvonov v novom evanjelickom kostole. Ako dobrovoľník rád sprevádzal po meste turistov v reči nemeckej, maďarskej i slovenskej. Každoročne sa zúčastňoval na vítaní leta pri Jánskych ohňoch a už ako jediný ovládal starú technológiu výroby fakieľ. Pochovaný je na kežmarskom historickom cintoríne spolu s rodičmi, manželkou Margitou, rodenou Meltzerovou a troma deťmi. Výrobky rodiny Kintzler a časť pracovného zariadenia, ako aj vývesný štít na dome, ktorý bol zbúraný r. 1978, odovzdal Štefan Kintzler Múzeu v Kežmarku.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.