Historický kalendár – 9. týždeň

1. marca zomrel maliar a pedagóg Ľudovít Müller (16. 1. 1807 Levoča – 1. 3. 1864 Kežmarok). Od roku 1828 študoval na mediryteckom oddelení výtvarnej akadémie vo Viedni. V rokoch 1840 až 1862 pôsobil ako učiteľ kreslenia na kežmarskom lýceu. Tu dal základy viacerým výtvarníkom, medzi inými Viliamovi Forbergerovi, Petrovi M. Bohúňovi a sochárovi K. E. Alexymu. Dnes je jediným známym Müllerovým dielom litografia Kežmarku, ktorá vznikla na základe jeho kresby v dielni M. R. Thoma vo Viedni.

1. marca sa narodil zakladateľ modernej uhorskej štatistiky Martin Schwartner (1. 3. 1759 Kežmarok – 15. 8. 1823 Pešť, Maďarsko). Študoval na gymnáziách v Kežmarku, Bratislave, Šoproni a na univerzite v Göttingene, kde študoval históriu, diplomaciu a štatistiku. V rokoch 1784 až 1786 bol profesorom a konrektorom kežmarského gymnázia. V roku 1786 prešiel do Pešti, kde na univerzite ako profesor prednášal diplomaciu a heraldiku a bol aj kustódom univerzitnej knižnice. Tu pracoval na náčrte štatistiky uhorského kráľovstva, pričom štatistiku definoval ako samostatnú vednú disciplínu. Jeho prvé vydanie Statistik des Königreichs Ungarn vyšlo v Pešti v roku 1798. Schwartner napísal aj prvú učebnicu diplomacie. Za svoje diela a priekopnícku prácu bol povýšený Františkom I. v roku 1800 do zemianskeho stavu a dostal samostatný erb. Finančne podporil chudobné kežmarské dievčatá a chudobných študentov zo Spiša.

2. marca sa narodil horolezec, učiteľ a publicista Albert Brnčal (2. 3. 1919 Spišské Tomášovce – 1. 8. 1950 Jastrabie sedlo, Vysoké Tatry). Bol riaditeľom bývalej Baťovej školy práce v Partizánskom, aktívny účastník Slovenského národného povstania a referent Povereníctva priemyslu a obchodu v Bratislave pre veci školenia pracujúceho dorastu. Pod vedením staršieho brata Karola a inšpektora Jozefa Šimku sa vypracoval na veľmi dobrého športového horolezca. Od roku 1948 bol predsedom horolezeckej sekcie JTO Sokol. Prispieval do Krás Slovenska aj do iných vlastivedných časopisov a napísal turistického sprievodcu po Hornom Ponitrí. Zahynul 1. augusta 1950 ako horolezecký inštruktor pri výstupe na Jastrabie sedlo z Malej Zmrzlej doliny. Na jeho pamiatku bola chata pri Zelenom plese pomenovaná Brnčalovou chatou.

4. marca sa narodil učiteľ a kultúrny pracovník Kornel Jurčo (4. 3. 1929 Dovalov – 4. 8. 2011 Poprad). Študoval na učiteľskej akadémii v Spišskej Novej Vsi a v Liptovskom Mikuláši a na Pedagogickej fakulte v Prešove – aprobácia matematika a fyzika. V roku 1958 nastúpil do Štrby ako učiteľ Osemročnej školy, neskôr vykonával zástupcu riaditeľa a v rokoch 1973 až 1978 bol aj riaditeľom. Hral v Ľudovej hudbe DFS Štrbän. V roku 1963 založil spolu s ďalšími folklórnu skupinu dospelých Štrbän. Založil aj zmiešaný ľudový spevokol mládeže a dospelých zameraný na hymnické piesne. Pri Základnej škole v Štrbe založil dievčenský spevácky zbor. Od roku 1962 do roku 1978 bol predsedom Rady Osvetovej besedy v Štrbe. Bol režisérom amatérskeho divadla v obci. Súčasne bol aktívnym členom Zboru pre občianske záležitosti. V rokoch 1978 až 1989 bol riaditeľom Okresného osvetového strediska v Poprade. Patril medzi zakladateľov Zamagurských folklórnych slávností v Červenom Kláštore v roku 1979. Na dôchodku na dvoch Základných školách v Poprade založil DFS Slniečko a Letnička. V rokoch 2000 až 2005 bol umeleckým vedúcim mládežníckeho FS Horec v Štrbe.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.