Majú nás za škodnú, vraví o návrhu návštevného poriadku TANAP-u Peter Hámor

Iniciatíva Aj my sme Tatry žiada kompetentných, aby návrh návštevného poriadku TANAP-u neprijali. Do zoznamu podporovateľov sa môžete pridať aj vy.

Okrem horolezcov sú nespokojní aj skialpinisti či vysokohorskí turisti. Snímka: PH

Iniciátormi sú predseda Slovenského horolezeckého spolku JAMES Igor Koller, predseda Klubu slovenských turistov Peter Dragúň, prezident Slovenského vysokohorského turistického spolku Michal Káčerik a predseda Slovenskej skialpinistickej asociácie Igor Žiak. Spolky tiahnu proti predloženému návrhu návštevného poriadku Tatranského národného parku a zverejnili hromadnú pripomienku. Signatármi sú tatranskí chatári, filmár a horolezec Rasťo Hatiar, predseda dobrovoľného zboru Tatranskej horskej služby Jaroslav Švorc, pridali sa aj horolezec Peter Hámor, moderátor a horolezec Marcel Forgáč, herec a lezec Juraj Šoko Tabaček a ďalší. Zatiaľ má iniciatíva viac než 13-tisíc podporovateľov.

Plánuje sa aj zmena sezónnej uzávery. Snímka: jat

Aj my sme Tatry vyzýva orgány ochrany prírody a ministerstvo životného prostredia, aby odmietli návrh ako celok. Správa TANAP-u ho predložila 25. januára, o čom sme vás v našich novinách informovali, rovnako aj o búrlivom verejnom prerokovaní 7. februára v Starom Smokovci. Tlak na zodpovedných pokračuje naďalej, iniciátori požadujú neprijať návrh ako celok a následne vytvoriť novú pracovnú skupinu, v ktorej budú zastúpení pracovníci Štátnej ochrany prírody aj zástupcovia mäkkej formy turizmu v TANAP-e.

Hámor sa obáva aj výnimiek

Podľa Petra Hámora sa musí zladiť ochrana prírody s aktivitami ľudí. „Ešte aj keď vznikal národný park, zakladal ho karpatský spolok. A to neboli vedci, to boli turisti, športovci, ktorí tam chodili, lebo mali radi kopce. Teraz sme zrazu postavení na inú stranu, a to ma na tom hnevá. Z horolezcov – a vôbec, zo všetkých ľudí, čo tam chodia – robí nový návštevný poriadok škodnú,“ vraví Peter Hámor.

Horolezec Peter Hámor. Snímka: rov

Najviac ho podľa jeho slov na návrhu hnevajú obdobia celoplošnej uzávery a zákaz nočného pohybu. „Neviem si predstaviť horolezca, ktorý by vyrazil na túru o siedmej ráno, lebo buď zomrie alebo nevyhovie,“ hovorí Peter Hámor. Za veľmi nešťastný považuje systém výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny. „Kto ich bude prijímať, na základe čoho? Tým pádom je vytvorený priestor na ovplyvňovanie, nedajbože, korupciu. Akonáhle chceš výnimku z niečoho, snažíš sa ju získať,“ vysvetľuje popradský horolezec.

Osemkrát nie

Iniciatíva zverejnila spolu osem dôvodov, prečo odmieta návrh návštevného poriadku.

  • Podľa aktivistov turisti, horolezci, skialpinisti, sprievodcovia, nosiči či chatári nemajú žiadny negatívny vplyv na tatranskú prírodu, na rozdiel od činnosti developerov či ťažby dreva.
  • Navyše, aktivisti deklarujú, že chcú rešpektovať obmedzenia, ale také, ktoré sú založené na vedeckých a štatistických dôkazoch.
  • Druhým dôvodom je, že definície športovo-rekreačných horských aktivít sú diskriminačné a nezhodujú sa s medzinárodným štandardom.
  • Tretím dôvodom je v podstate vylúčenie ľahkého horolezectva.
  • Iniciatíve sa nepáči ani uzavretie výcvikových činností pre horolezectvo a vysokohorskej turistiky do niekoľkých oblastí, pretože to nerešpektuje metodiku výcviku týchto činností.
  • V návrhu návštevného poriadku chýbajú podľa iniciátorov vedecké a štatistické dôkazy pre nové sezónne uzávery, ktoré by dokázali negatívny vplyv činností v horách. N
  • existujú dôkazy, že športovo-rekreačná činnosť škodí Tatrám, naopak, „protidôkazom“ sú podľa aktivistov vysoké stavy kamzíkov.
  • Ako už povedal aj Peter Hámor, horolezcom, turistom a skialpinistom sa nepáči ani vylúčenie nočného pohybu a sú aj proti systému výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny.

Developeri a ťažba dreva podľa iniciátorov ohrozujú naše hory oveľa viac než športovo-turistickí návštevníci. Snímka: jat

Sú za isté obmedzenia

Iniciatíva sa hlási k ochrane biodiverzity a k rešpektovaniu najprísnejšieho režimu, teda výluke činností vo vybraných častiach parku a s lokálnymi uzáverami v miestach a čase, kedy je to z hľadiska predmetu ochrany dôležité. Podporuje tiež obmedzenie bivakovania, táborenia, zakladania ohňa, ťažby dreva a rozsiahlych developerských aktivít. V neposlednom rade volá po konci nekonečného príbehu zonácie.

Jana TOMALOVÁ