Michal Bekeš má ráno Lomnické sedlo sám pre seba

Lyžovanie pozná množstvo odvetví. Priekopníkom toho rýchlostného je na Slovensku 29-ročný Ždiaran Michal BEKEŠ.

Michal Bekeš. (Snímka: mik)

Vaše základy budú pravdepodobne v štandardnom lyžovaní…

» Ako dieťa som bežkoval pod dobrou trénerkou, učiteľkou Bekešovou. Makali sme päťkrát do týždňa a nabehali sme toho strašne veľa. Okolo 9. ročníka základnej školy ma však bežky prestali baviť, napriek tomu, že som dosahoval dobré výsledky. Začal som sa venovať slalomom a „obrákom“, no v roku 2008 som si roztrhol krížový väz v pravom kolene a museli mi z neho vytiahnuť aj oba menisky. Vyžiadalo si to ročnú pauzu, po ktorej som sa dal na extrémne zjazdy, pretože som vedel, že koleno ma v technických disciplínach bude obmedzovať.

V čom spočívajú spomínané extrémne zjazdy?

» Red Bull vtedy organizoval v Zakopanom zaujímavé podujatie, na ktorom štartovalo asi 500 lyžiarov. Kvalifikáciou prešlo 300 a na druhý deň sa konalo finále, kde som skončil druhý. Spočívalo to v tom, že všetci pretekári sme vyštartovali súčasne, no museli sme si vybehnúť na vrchol po lyže, zapnúť sa do nich, spustiť sa šesťkilometrovou zjazdovkou a zvíťazil ten, ktorý bol prvý dole. Jazdilo sa tam aj 150 km/h Druhé miesto ma motivovalo. Veď to boli super preteky so zaujímavým finančným ohodnotením, dalo sa vyhrať do dvetisíc eur za prvé miesto. Mohol som teda cestovať po Európe a takto si trošku zarábať. Fungoval som takto do roku 2015 a zvíťazil som už na 11 kolách. Tým, že som bežkoval, mal som dobrý základ v tom, že som rýchlo vybehol po lyže. Raz sa stalo, že druhého z 300 pretekárov som porazil o minútu. Extrémne zjazdy ma od začiatku veľmi bavili.

Bekeš najskôr vyružíval štandardnú kombinézu s goralskými vzormi. (Snímka: archív MB)

Napriek tomu ste sa presunuli k rýchlostnému lyžovaniu…

» V roku 2015 mi zjazdári z Poľska povedali, že existujú preteky v disciplíne Speedski a či by som nechcel začať jazdiť Svetový pohár. Samozrejme, že som chcel, no nemohol som sa naň prihlásiť len tak sám. Musel som nájsť cestu a povedal som si, že ešte pred tým, ako požiadam o spoluprácu Slovenskú lyžiarsku asociáciu, vytvorím oficiálny slovenský rýchlostný rekord ako dôkaz, že na to mám. Okrem delegáta zo SLA sa mi podarilo vybaviť aj rôzne médiá. V Lomnickom sedle sme mali úspešnú akciu. Ako prvý na Slovensku som pokoril 160 km/h. v Lomnickom sedle a vedel som, že táto zjazdovka by bola aj ideálnym miestom na tréning. SLA ma prihlásila na Svetový pohár s tým, že náklady si musím hradiť sám. Bolo to v poriadku, veď som vyhrával tie Red Bull-y, takže som si to vedel financovať.

Predstavte čitateľom svoj šport…

» Každý štartuje z rovnakej výšky. 100 m pred cieľom prejde cez fotobunku, ktorá spustí časomieru, a tá sa v cieli zastaví. Podľa času dosiahnutého na tomto úseku sa vypočíta rýchlosť. Keď stojím na strmom kopci, tak musím vyskočiť s 2,4 metra dlhými lyžami, otočiť sa vo vzduchu a dopadnúť rovno do speedski pozície. Nepozerám sa ani kam idem, iba tesne pred lyže, aby som bol čo najaerodynamickejší a aby som dosiahol čo najvyššiu rýchlosť. Takýmto spôsobom odbúravam aj strach. Nie je to len tak, že sa spustím dole svahom. O poradí rozhoduje veľmi veľa malých detailov.

Aj napriek latexovej kombinéze hrozia pri páde popáleniny. (Snímka: archív MB)

Aké nebezpečenstvá hrozia lyžiarom v takých vysokých rýchlostiach?

» Nejazdí to hocikto. Medzi pretekármi sú najmä odvážlivci a ľudia s najzaujímavejšími povolaniami, napríklad jeden je pilot, ďalší vojak, proste ľudia, ktorí sa nemôžu báť rýchlosti. My na trati síce nemáme skoky, ale maličká chybička veľakrát znamená, že končí sezóna a možnože aj niečo iné. Každý pretekár, ktorý spadne v latexovej kombinéze a šúcha sa po snehu, má potom strašné popáleniny. Dve sezóny dozadu spadol v 240 km/h rýchlosti jeden z najlepších speedskierov. Operovali mu len rameno, kde si roztrhol väzy, ale psychické následky má dodnes.

Ako funguje Svetový pohár Speedski?

» Má dve kategórie. Speed Downhill, kde sú pretekári oblečení ako štandardní zjazdári  a druhou disciplínou je Speed One (S1), na ktorú potrebujete aerodynamický výstroj od hlavy až po päty. Hlavne špeciálne prilby, latexové kombinézy či spoilery na nohách. Začať som musel, pochopiteľne, v nižšej kategórii, kde sa jazdí pomalšie. Materiál sme si museli zohnať sami, takže nám s manželkou napadlo, že na kombinéze by som mohol mať goralské vzory. Pomáhal nám s tým dnes už nebohý hrdý Goral Peťo Michalák a grafici to spracovávali pár týždňov. Táto kombinéza je však navždy super unikát.

Spomeniete si na svoj debut?

» Prvý „sveťák“ som absolvoval v Andorre v roku 2016. Hneď som skončil druhý, ale keďže som nevedel, čo to obnáša, tak ma diskvalifikovali. Výrobca mi totiž nedal na kombinézu potrebné certifikované označenie. Nikto ma na to vopred neupozornil, ani som sa to nikde nedočítal, neboli o tom žiadne prístupné informácie – takže som bol veľmi nahnevaný. Potom mi kombinézu požičali Švédi, ktorá však nebola presne na mňa, takže som obsadil  16. miesto. Rýchlosti sa pohybovali okolo 150 km/h Následne mi výrobca sľúbil, že mi druhú kombinézu pošle o týždeň do Francúzska po jednom poľskom pretekárovi. Odpretekal som si tam ďalší Svetový pohár, kde som skočil na 6. mieste už vo svojej certifikovanej kombinéze. Tam sa však jazdí maximálne do 200 km/h, takže sme limitovaní nájazdom (podobne ako skokani na lyžiach).

Bekeš na najstrmšej zjazdovke sveta vo Vars. (Snímka: archív MB)

Akú maximálnu rýchlosť ste vtedy dosiahli vy?

» Ako nováčik som dovtedy nevedel, že existuje podujatie ako Svetové rekordy. Ja som chcel ísť vyššie, lebo mi neprekážajú vysoké rýchlosti a sklon tamojšej zjazdovky vo Vars je od 47° do 68°. Boli sme tam v správnom čase, tak sme ostali. Hneď v prvom ročníku, na ktorom som sa zúčastnil, som šiel 196 km/h v obyčajnej kombinéze a stačilo to na peknú 6. priečku. Sezóna sa mi vtedy skončila, pretože predošlých kôl som sa z finančných dôvodov nezúčastnil.

Prvú skúsenosť ste teda mali za sebou. Čo nasledovalo?

» Začali sa ďalšie vybavovačky na SLA, ktoré už boli komplikovanejšie. Nepatril som pod žiaden úsek a potreboval som niekam patriť. Musel som si teda pripraviť prezentáciu môjho športu a po nej som sa opýtal, čo teda so mnou bude. Prešlo však celé leto a stále sa nič nehýbalo. Nasledovala ďalšia schôdza už v menšej skupinke. Na alpskom lyžovaní sa zmenil sekretár, ktorým sa stal pán Radovan Cagala a povedal mi, že by sme mohli vytvoriť Komisiu rýchlostného lyžovania, a tú niekam začleniť. Nakoniec ma zaradili k alpským lyžiarom, no s tým, že som nemal nárok na finančnú podporu od SLA. Rôznymi cestami sme teda pozháňali peniaze i materiál.

Bekeš si vyskúšal 200 km/h aj na streche auta na popradskom letisku. (Snímka: archív MB)

Aké umiestnenia ste dosahovali v dvoch uplynulých sezónach?

» Kalendár Svetového pohára 2017 zahŕňal päť pretekov, no ja som sa zúčastnil len troch, kde som ako nováčik v S1 dosiahol 11., 13. a 12. miesto. To sme už mali nejaké to materiálové zabezpečenie. Vymysleli sme si aj špeciálnu vec na voskovanie lyží, lebo konkurenti nechcú prezrádzať svoje know-how. Vlastne dodnes do toho dávam zväčša svoje peniaze, ale vďakabohu už 30 až 40 percent rozpočtu vykryje VÚC, SLA či 2 % z daní. V uplynulej sezóne 2018 som sa posunul na 6., 7., 9. a 11. priečku, takže som veľmi blízko k špičke. Tým, že som skončil aj v najrýchlejšej desiatke, som mohol štartovať opäť aj na rekordoch už v rámci S1, kde som si vytvoril osobný rekord 223 km/h a skončil piaty. Svetový rekord je 254 km/h, ale na to musia byť ideálne podmienky, ktoré vo Vars boli naposledy v roku 2015, keď som šiel 197 km/h v nižšej kategórii SDH. Chcel by som byť raz najrýchlejší na svete, pretože vidím, že sa to dá.

Ako máte vyriešené tréningové možnosti?

» Poprosil som o pomoc TMR a dnes som jediný na Slovensku, kto trénuje od 7.45 do 9.00 h sám v Lomnickom sedle. Každý deň stihnem spraviť cca šesť jázd. Je to tam dostatočne strmé, ale nie je to plnohodnotný tréning. Nemôžem tam totiž ísť v aerodynamickej kombinéze ani výstroji, pretože tam chýba dojazd a neubrzdil by som to. Takže trénujem na zjazdových lyžiach a v obyčajnom lyžiarskom oblečení. Vďaka výsledkom a spolupráci mám však sedlo sám pre seba, za čo som veľmi vďačný. Každý rok sa tam chystáme prekonať ten môj pôvodný rekord, ale keďže je členité, musí tam byť veľa snehu, no zároveň nemôže byť čerstvý. Tých 170 km/h by sa tam asi dalo zvládnuť, aj keď je otázne, ako zabrzdím. Potešil by som sa aj 160 km/h. Tým, že je to tam také náročné, pre mňa je to potom jednoduchšie na „sveťáku“, kde sú ideálne pripravené zjazdovky s dlhánskym dojazdom.

Veronika a Michal Bekešovci v Lomnickom sedle pri východe slnka. (Snímka: archív MB)

Čo vás čaká teraz?

» Teraz mám sezónu od 7. februára do 14. apríla. Na prvé kolo Svetového pohára sme mali odcestovať do Švédska, ale preteky nám pre nedostatok snehu presunuli na 7. až 9. marca. Keďže mnohí lyžiari mali zaplatené letenky a ubytovanie, narušilo to celú logisitiku. Musíme sa s tým však vysporiadať a byť pozitívne naladení na Fínsko, kam cestujeme 7. februára. Preteky máme od 12. do 14. februára, ale musíme absolvovať tréningy, bez ktorých nemôžeme jazdiť. Po návrate mám v pláne absolvovať Red Bull-ové preteky v Bosne a Hercegovine. Keď budem doma, vynasnažíme sa vytvoriť rekord v Lomnickom sedle, ak vyjde počasie a podmienky. Následne sa presunieme do Francúzska na Red Bull, ale hneď sa pôjde asi o 100 km ďalej do Vars. Začína to majstrovstvami sveta, okamžite potom sú svetové rekordy Speed Masters, kde chcem prekonať hranicu 240 km/h. Nasleduje ďalší Red Bull a 2. až 4. apríla je taktiež vo Vars Svetový pohár. Posledný „sveťák“ máme v Andorre a 14. apríla sa vraciame na Slovensko. Na svetovom šampionáte by som sa chcel umiestniť v najlepšej pätici.

Aká bude budúcnosť rýchlostného lyžovania?

» Cieľom môjho pretekania je, aby základňa na Slovensku aj narastala. Nie je to len o mne či o našom malom dvojčlennom tíme, ale aby sa k nám pridal aj niekto ďalší. Speedski vie pomôcť aj pretekárom v olympijských disciplínach ako zjazd či Super-G, kde zatiaľ nemáme top pretekárov. Vieme však pre nich testovať lyže, lebo sa oblečieme do svojho výstroja, máme najlepší sklz a vieme dosiahnuť najlepšiu zjazdovú pozíciu. Funguje to tak v zahraničí, kde speedskieri testujú lyže pre zjazdársku špičku. Taktiež vieme pomôcť odbúrať veľa stresu z rýchlosti.

Michal KLEIN