Prvou súťažou po 40 rokoch otvoria novú prírodnú sánkarskú dráhu v Lendaku

Už v stredu sa v Lendaku uskutoční Pohár prezidenta Slovenského olympijského a športového výboru v sánkovaní.

(Snímka: Milan Parimucha)

Tatranský pohár sa usporadúval a stále koná v rôznych športových odvetviach. Pamätníci možno vedia, že v 70-tych rokoch oň z Hrebienka súťažili aj sánkari. Krátka tradícia sa skončila vybudovaním dnes už nefunkčnej klopenej dráhy v Tatranskej Lomnici. Posledný ročník sa šiel v roku 1979, teda presne po 40 rokoch sa bude na Slovensku opäť konať súťaž v sánkovaní na prírodnej dráhe. Pohár prezidenta Slovenského olympijského výboru bude súčasťou slávnostného otvorenia 290-metrovej trate v Lendaku. Od jesene minulého roka ju budoval Slovenský zväz sánkarov a Sánkarský klub Lendak v kooperácii s obcou.

Sánkarská dráha v Lendaku z drona. (Snímka: Martin Findura)

S odobrením Taliana

„Pred piatimi rokmi som prevzal vedenie zväzu a pozerali sme sa na to, ako zatraktívniť a spropagovať náš šport, aby sme rozšírili členskú základňu. Jednou z reálnych vecí bola cesta prírodného sánkovania, ktorú podporila aj aktivita medzinárodnej federácie. FIL podnikla výjazd trénerov po európskych krajinách, kde sa deti na kempoch učili sánkovanie. K nám neprišli, lebo my sme nič také nemali. Bolo teda potrebné nájsť cestu a deti, tak sme sa vydali do Lendaku. Záujem zo strany detí bol, tak sme si povedali, čo keby sme urobili aj dráhu. Najskôr vznikol klub a začiatkom leta 2018 sme to začali vybavovať,“ ozrejmil predseda SZS Jozef Škvarek a pokračoval: „Keďže je to len cestička ohraničená doskami, nie je to až také náročné. Treba to len poliať a udržiavať. Našli sme vhodný pozemok, kde taliansky tréner Matteo Clara vytýčil trať kolíkmi. Od jesene sa začalo stavať. Zohnali sme drevo na mantinely a v zime prišla hlavná časť, keď prišlo na úpravu povrchu. Ak nepočítam hodnotu dobrovoľnej práce mnohých ľudí, vyšlo nás to do päťtisíc eur plus ďalších päťtisíc sme dali za ojazdené terénne auto s prívesom, ktorým na dráhu privážajú vodu. Deti sa na to dobre chytili. Sme radi, že sa to tam rozvíja a ruku k dielu prikladajú aj rodičia či obec.“

(Snímka: Milan Parimucha)

Jediný slovenský klub

Tento šport sa rozvíja veľmi opatrne a v skromných podmienkach. Dĺžka trate postačuje žiakom, ale juniori či dospelí sánkari zvyknú pretekať aspoň na 600-metrových. „My sme začali s malými deťmi od 10 do 12 rokov, takže pre nás je ideálna. Má aj ostré zákruty, kde sa deti naučia riadiť sane, ale i tiahle, kde si zase zvykajú na rýchlosť. Naša infraštruktúra je oproti svetu v plienkach. S deťmi sme už boli na pretekoch v Rakúsku aj v Taliansku, ale snažíme sa to vylepšovať. Veď ešte pred rokom tu bol len nápad urobiť v Lendaku aspoň kus dráhy s dvoma-troma zákrutami, no nakoniec máme trať, na ktorej môžeme usporiadať preteky žiakov,“ vysvetlil vedúci dráhy a tréner Milan Parimucha a opísal fungovanie Sánkarského klubu Lendak: „Náš klub je jediný na Slovensku, ktorý sa orientuje na prírodnú dráhu. Máme okolo 30 detí. Najmladšie majú len sedem rokov, no tie ešte na novej dráhe nejazdia, pretože sane sú stavané pre trochu vyššie deti. Od deviatich rokov už v lete môžu trénovať na kolieskových saniach a v zime aj na dráhe. Pomáhajú rodičia i starí rodičia detí, ktorí sú u nás v Lendaku veľmi zanietení.“

(Snímka: Milan Parimucha)

Deti získali podmienky

Aj vďaka takýmto športoviskám môže mládež účelne využívať voľný čas, preto vníma novú sánkarskú dráhu pozitívne aj starosta Pavel Hudáček: „Ak deti dáme do telocviční a na športoviská, vždy je to lepšie, ako keby mali sedieť pri počítači alebo, nedajbože, v krčme. Minulý rok sme otvorili aj streetworkoutové ihrisko. Mladí si potrebujú niekde vybiť energiu a my im na to musíme dať podmienky. Obec sánkarom pomohla finančne v minulom roku dotáciou osemsto eur. Na tento rok sme vyčlenili dvetisíc eur a pomáhajú aj dobrovoľníci.  Síce dráha leží na majetku mesta Spišská Belá, no je v katastrálnom území obce Lendak a čo je doma, to sa cení.“ Aj SZS si od prírodnej dráhy sľubuje, že by vďaka nej mohol rozšíriť svoju základňu, ktorú tvorí približne dvesto členov. „Veľmi radi privítame rodičov, ktorí majú záujem, aby ich deti sánkovali. Centrála nie je iba v Lendaku, ale trénuje sa aj v Smokovci. Nemusia vložiť do toho žiaden veľký balík peňazí. Stačí kontaktovať náš zväz, pretože my sme radi za každé dieťa, ktoré má chuť športovať,“ vyjadril sa Jozef Škvarek.

(Snímka: Milan Parimucha)

Bude sa súťažiť

Sánkarský klub Lendak doteraz venoval najviac času výstavbe a úpravám trate, no prví mladí športovci si už stihli zatrénovať. Domáce prostredie by mohli využiť už v stredu, kedy od 9.00 h budú bojovať o Pohár predsedu Slovenského olympijského a športového výboru. „Nechceme deti príliš stresovať, že chceme preteky vyhrať. Zopár pretekárov by malo prísť z Poľska a Českej republiky. Navyše my máme niektorých, najmä juniorov, vonku na pretekoch, ale naše deti sú šikovné, takže počítam s tým, že sa umiestnia na popredných priečkach,“ povedal tréner Parimucha a doplnil ho Škvarek: „Do prvého ročníka ideme s rešpektom, ale hádam sa všetko podarí a do budúcnosti chceme medzinárodnú účasť ešte viac rozšíriť. Zakladáme tradíciu a plánom je, aby sa preteky konali každoročne. Budeme radi, ak by sa ľudia prišli pozrieť.“

Sánkarský štartovací trenažér v Starom Smokovci. (Snímka: Mesto Poprad)

Po vzore Rakúšanov?

Prírodná sánkarská trať v Lendaku je po štartovacom trenažéri v Starom Smokovci, ktorý zahŕňa aj 90-metrovú chladenú dráhu s troma zákrutami, druhou malou-veľkou lastovičkou v novodobom rozvoji infraštruktúry slovenského sánkovania. Na olympiáde sa však jazdí len v umelom ľadovom tobogane, ktorý u nás chýba. „Investícia do takého projektu je veľmi vysoká, takže by sa musel nájsť investor. Na SOV hovoríme o potrebe tejto dráhy, no debaty končia pri tom, že je to príliš drahé a v tejto chvíli nereálne. Šancu by som videl pri úspešnej kandidatúre na olympijské hry a následnej realizácii potrebných športovísk. Zatiaľ musíme chodiť do Nemecka, Rakúska, Lotyšska či Nórska. Práve v Rakúsku vznikol projekt kratšej dráhy, kde môžu trénovať žiaci a juniori. Materiálovo i technologicky je omnoho lacnejšia ako klasická betónová chladená dráha. Keď to Rakúšania sprevádzkujú a otestujú, budeme sa baviť o nákladoch a či by bolo možné niečo také zrealizovať aj u nás,“ vysvetlil Jozef Škvarek.

Michal KLEIN