Slovenský rekordman Arne Kroták zavesil korčule na klinec

V pondelok 21. januára na Mestskom úrade v Poprade slávnostne ukončila kariéru ikona popradského hokeja Arne KROTÁK.

Arne Kroták odohral za seniorský tím Popradu 23 sezón vrátane 1. Slovenskej národnej hokejovej ligy, na ktorú sa pri jeho štatistikách často zabúda. (Snímka: archív/mik)

Ako vyzerali vaše prvé hokejové kroky?

» Bolo to v čase, keď bol pred každým panelákom priestor na to, aby sme si urobili ľad. Nemuseli sme riešiť, odkiaľ vezmeme vodu, ani kde budú parkovať autá. Naše začiatky boli teda na sídlisku. Keď som prišiel domov zo školy, zhodil som tašku, obul si korčule a šiel som mastiť hokej. Ja som bol v paneláku najmladší, takže ma vždy dávali do brány, ale bavilo ma to. Je trochu zvláštne, že celú kariéru som góly strieľal, no začínal som ako maličký amatérsky brankárik.

Aké sú vaše najpríjemnejšie a najhoršie hokejové spomienky?

» Najťažší bol pre mňa prvý rok v seniorskom hokeji, keď som ako osemnásťročný chlapec prestúpil do Košíc. Zo športovej stránky bol najhorší môj koniec v HK Poprad. Samozrejme, hokej mi priniesol aj veľa radosti a vždy ma najviac potešil plný štadión. Jedno z najlepších období mojej hokejovej kariéry bolo v sezóne 2005/06, no dodnes sa neviem zmieriť s tým, že ten posledný finálový zápas dopadol tak, ako dopadol. Dnes by som nemusel každému vysvetľovať, že osobné rekordy sú síce fajn, ale v kolektívnom športe sa berie hlavne víťazstvo v poslednom zápase sezóny. Na to som nikdy nedosiahol a som z toho trošku smutný, ale hokej prináša aj takéto veci. Aj v tomto som asi výnimočným zjavom, že za 28 rokov profesionálnej kariéry som bol maximálne trikrát druhý.

Na slávnostnom prijatí, ktoré inicioval primátor Anton Danko sme videli aj hokejistov ako Radoslav Suchý, Ladislav Nagy, Miroslav Šimonovič či Slavomír Pavličko. (Snímka: mik)

Príjemné muselo byť aj obdobie, kedy ste ako člen tzv. útoku ŠKP, školili obrany súperov…

» Slavo Pavličko prešiel vlastne celý čas so mnou. Sme rovnaký ročník, spolu sme vyrastali a sme nerozlučná dvojka. Každý z nás sa už dostal v živote niekam inam, ale stále sa stretávame. Sme ako bratia. Spoločne s Mirom Škovirom sme vytvorili známy útok ŠKP, ktorý robil radosť popradským fanúšikom.

Vaša kariéra sa však nespája len s Popradom. Od roku 2001 do 2005 ste sa o vytúžený titul neúspešne pokúšali v Košiciach…

» Pri takýchto rozhodnutiach vopred nikdy neviete. Na druhej strane neľutujem, že som do Košíc prišiel a strávil tam nejaké obdobie. Potom ma terajší primátor a vtedajší prezident klubu stiahol naspäť a nemal som nad čím premýšľať, veď som Popradčan. K titulu sme boli blízko aj tu, no nezískali sme ho a následne som už mohol Košičanom ako Peťo Bartoš, Ďuro Faith či Juraj Kledrowetz len ticho závidieť, keď dosiahli zlatý hetrik a ešte aj pokračovali.

Kroták síce na ligový titul nedosiahol, ale s Popradom sa dvakrát tešil z prvenstva na Tatranskom pohári v rokoch 2000 a 2014. (Snímka: archív/mik)

Sezónu 2012/13 ste zase strávili na Azúrovom pobreží vo Francúzsku…

» Tým, že som stále pôsobil v Tipsport Lige, potreboval som si trošku oddýchnuť, vyventilovať sa a skrátka zmeniť prostredie. Po dohode s rodinou to bolo ideálne riešenie, veď vlastne išlo o dovolenku spojenú s hokejom. Oddýchol som si nielen fyzicky, ale aj psychicky a nabral som znova chuť do hokeja. Keby som vtedy neodišiel do Nice, tak kariéru ukončím skôr.

Derniéra v Poprade i v Tipsport Lige v roku 2018 proti Novým Zámkom. (Snímka: archív/mik)

Na hokejistu ste už dávnejšie boli v pokročilom veku a po každej sezóne ste čelili otázke, či budete v kariére pokračovať. Kedy ste si povedali, že už je definitívne koniec?

» Posledný impulz skončiť s hokejom prišiel minulý rok v novembri, keď som sa zranil. Po doliečení som to ešte skúsil, ale už nebolo možné hrať. Všetko sa dá stráviť, samotná hra nebola pre mňa problémom, ale v mojom veku je náročná najmä regenerácia. Kedysi mi pri takomto zranení stačilo pár týždňov, kým som sa vyliečil, no teraz prešli už dva mesiace a stále cítim bolesť v kolene. Tento moment úplne ukončil moju kariéru. Na svoj posledný tipsportligový zápas som však nastúpil ešte  26. januára 2018. Hrali sme doma proti Novým Zámkom, a to, čo sa tam dialo, ma utvrdilo v tom, že pomaličky, ale isto prichádza koniec. Odvtedy som na popradskom zimnom štadióne nebol. To hovorí za všetko. Človek mieni, život mení.

Na oslavu Krotákovej 500-vky prišiel aj prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska. (Snímka: archív/mik)

Myslíte si, že niekto môže pokoriť vaše rekordy – 1259 extraligových stretnutí, 520 gólov a 1135 kanadských bodov?

» Ešte tam je pár hráčov, ktorí sa ku mne približujú a minimálne v počte zápasov by ma mohli dohnať či predbehnúť. Čo sa týka bodov a toho, že vydržia tak dlho v jednom klube, to sa zrejme nestane. Dnes hokejisti odchádzajú do zahraničia. Ja som nebol ten prípad. Tu som sa cítil veľmi dobre a nevidel som dôvod, aby som robil radosť fanúšikom inde. Tí, ktorí dosiahnu určitú úroveň, idú do lepšej ligy a za lepšími podmienkami.

Ako sa vlastne cíti žijúca legenda a aký má recept na hokejovú dlhovekosť?

» Celkom fajn. Vek síce nezastavím, ale cítim sa dobre. Hlavne je to už konečne za mnou. Človek musí byť trpezlivý a disciplinovaný. Hokeju musí podriadiť všetko. Nie vždy sa to dá, ale treba sa vždy snažiť na sto percent a mať lásku k tomu, čo robí.

Legendárna 13-tka určite dokáže nádejným hokejistom poradiť. (Snímka: mik)

Akýmsi (ne)verejným tajomstvom bol aj jeden váš zlozvyk, z ktorého by si mladí hokejisti zrejme nemali brať príklad…

» Nebudem klamať, fajčil som. Nikdy som si to však nedovolil v priestoroch kabíny a nikdy pred trénerom. Vždy a aj na konci kariéry som mal prirodzený rešpekt a skrýval som sa. Keď nás viedol pán Jančuška, hrali sme raz v Žiline, po zápase už bola tma, tak som sa skryl za štadión, no on náhodou išiel za niekým a zbadal ma. Tú cigaretu som vtedy asi zjedol. On sa na mňa pozrel a povedal: „Arne, ty vo svojom veku si to už môžeš dovoliť a nemusíš sa skrývať.“ Odvtedy prešlo už veľa času, ale skrýval som sa stále, pretože to nie je dobrá vizitka vrcholového športovca.

Vykorčuľujete ešte niekedy predsa len na ľad aj ako hráč?

» Hokej si ešte zahrám s partiou, ale súťažne už nie. Keď nastane správny čas, môžem sľúbiť, že rozlúčku v mojom druhom domove určite urobím.

Kroták už absolvoval niekoľko exhibícií legiend a mnoho ďalších vrátane Winter Classic 2019 v Banskej Bystrici ho ešte čaká. (Snímka: archív/mik)

Budú sa vaše najbližšie kroky týkať hokeja?

» Ja by som bol veľmi rád, keby boli hokejové, ale to nezáleží len na mne. Sú určité okolnosti, ktoré sú momentálne proti mne, no v budúcnosti sa to, hádam, zmení. Veľmi rád by som pôsobil skôr ako tréner, než ako funkcionár. Už som si vyskúšal rolu športového riaditeľa v Poprade, ale trénerská práca mi dá viac.

Michal KLEIN