„Trojčatá“ sa tešia záujmu verejnosti

Veterán klub železníc pokračuje v zachovávaní technických pamiatok.

 

HIstorická električka Trojča vychádza zo stanice Starý Smokovec. Snímka: rov

 

Na prelome rokov sa konali prvé štyri verejné jazdy zrekonštruovanej električky EMU 89.0. Členovia popradského Veterán klubu železníc obnovili prvú z dvoch zachovaných dnes už historických súprav. Tie pôvodne premávali na tratiach Tatranských elektrických železníc v rokoch 1970 až 2007.

Jazdiť bude Trojča i Kométa

Prvou zrekonštruovanou električkou je súprava s označením 89.0009. „V roku 2018 sa nám podarilo začať a sčasti aj dokončiť opravu legendárnej električky Trojča,“ uviedol Ján Sabaka z Veterán klubu železníc Poprad. Väčšina ľudí ich má ešte v pamäti. „Uvažujeme o jazdení s touto električkou aj počas letnej sezóny. Samozrejme, budeme to kombinovať aj s Kométou, aby si návštevníci mohli vybrať, či chcú ísť históriou z roku 1913 alebo z roku 1970,“ dodal Sabaka. Električka Trojča má výrazne väčšiu kapacitu ako historická Kométa. Naraz odvezie až 120 sediacich cestujúcich. V lete býva o retro jazdy veľký záujem, takže vyššia kapacita nového prírastku pomôže uspokojiť záujem verejnosti. Odbremení aj samotnú Kométu, ktorá má svoj vek a neprospieva jej preťažovanie.

Historická električka Trojča na stanici Poprad-Tatry. Snímka: rov

K deviatke pribudne trojka

Odozvy na prvé retro jazdy Trojčaťom boli podľa Sabaku pozitívne. Zároveň verí, že si ich všimne nielen región, ale aj Prešovský samosprávny kraj. „V iných krajoch už pochopili, že takéto historické a retro jazdy sú veľkým lákadlom pre turistov,“ dodal Sabaka. Okrem súpravy 89.0009 majú veteranisti v popradskom depe ešte jednu, a to súpravu s označením 89.0003. Kým deviatka je vo vlastníctve Veterán klubu železníc, trojka je vlastníctvom Železničného múzea Slovenskej republiky. Momentálne je v správe popradských veteranistov. „Aj túto električku opravujeme. Po dokončení bude mať vzhľad po vyrobení. Deviatka má vzhľad z roku 1988, trojka bude mať vzhľad z roku 1970. Niektoré veci sa už nedajú úplne presne urobiť, ale vizáž by mala mať takú, ako keď zišla z výrobného závodu,“ dodal Sabaka. Mnohé náhradné diely si musia veteranisti zháňať, prípadne vyrábať.
Obnova takejto električky je podľa Sabaku behom na dlhú trať. Vyžaduje si množstvo času, ale hlavne zanietených ľudí, ktorí sú ochotní vo voľnom čase venovať sa tejto záľube. V ostatnom období pribudli do Veterán klubu železníc viacerí mladí ľudia. Nie sú to len železničiari, ale aj študenti či ľudia mimo železníc, ktorí sú nadšencami nielen tejto mašiny, ale vôbec tatranskej dopravy. „Dnes je problém zohnať kvalitného elektrikára, sústružníka, frézara či technika, ktorého by ste si zaplatili, nieto ešte človeka, ktorý by túto prácu robil bez nároku na odmenu. Preto ma teší, že sa náš kolektív rozrástol. Sú to mladí ľudia, nadšenci, ktorí venujú svoj voľný čas starým mašinkám,“ uviedol Sabaka.

Múzeum je zatiaľ stále snom

Veľkým problémom sú priestory. S tými sa členovia klubu trápia už roky. „Aj električka, ktorú práve dávame do poriadku, je stále odstavená pod holým nebom, čo vnímame ako veľký problém,“ uviedol Sabaka. Podobne sú na tom aj dva vozne pozemnej lanovky. Stoja na pozemkoch Železníc Slovenskej republiky, s ktorými veteranisti komunikujú o kúpe, prípadne dlhodobom prenájme. Tu by chceli veteranisti v budúcnosti zriadiť múzeum tatranskej dopravy, minimálne depozitár, kde by mohli byť historické železničné vozidlá umiestnené pod strechou a prístupné verejnosti. „Kým nemáme ten pozemok, je ťažké niečo budovať. Veríme však, že železnice nám dajú kladné stanovisko a budeme môcť na tom pracovať,“ uviedol Sabaka.

Rastislav OVŠONKA