Historický kalendár – 10. týždeň

6. marca sa narodil pedagóg Oskar Marczy (6. 3. 1924 Stráne pod Tatrami – 26. 4. 2006 Stuttgart, Nemecko). Navštevoval Nemecké evanjelické gymnázium v Kežmarku. Od roku 1946 študoval na Pedagogickej vysokej škole v Mníchove a v roku 1950 sa stal riaditeľom dvojtriednej školy vo Vestenbergu pri Ansbachu neďaleko Norimbergu. V roku 1968 ho zvolili do krajinského parlamentu Bádensko-Würtemberska, kde v Stuttgarte skoro až do svojej smrti pôsobil ako poradca pre oblasť športu a školstva. Pre mesto Kežmarok zo svojich vlastných prostriedkov zabezpečil zlepšenie informovanosti aj pre zahraničných turistov cez niekoľko veľkých informačných tabúľ s plánom mesta a viacjazyčnými tabuľami na jednotlivých pamiatkach. Pre záchranu a reštaurovanie evanjelického dreveného kostola v Kežmarku sprostredkoval finančné príspevky vlády Nemecka a svojich krajanov po celom svete. Za jeho zvláštne zásluhy ho jeho mesto Kežmarok 28. 6. 1997 menovalo za svojho čestného občana.

8. marca zomrel lekár, bioklimatológ a účastník protifašistického odboja Karel Amerling (21. 2. 1886 Praha, Česko – 8. 3. 1964 Olomouc, Česko). Študoval na gymnáziu a českej univerzite v Prahe. V roku 1945 získal titul profesor. Počas 1. svetovej vojny pracoval v bakteriologických laboratóriách na ruskom a srbskom fronte a vojenskej nemocnici v Prahe. V rokoch 1921 až 1927 budoval Liečebňu tuberkulózy a respiračných chorôb v Kvetnici pri Poprade. V rokoch 1921 a 1922 usporiadal po celej republike cyklus 21 prednášok na tému Pokus o sanáciu tuberkulózy u železničiarov sociálno-lekárskou metódou. Sanačnú akciu skúšal najskôr na popradskom úseku. Významne prispel k stavebnému rozšíreniu a modernizácii ústavného vybavenia v Kvetnici. Počas okupácie bol účastníkom odboja. Uväznili ho v Dachau, Buchenwalde a v Brne. V roku 1945 sa stal profesorom internej kliniky Palackého univerzity v Olomouci.

8. marca sa narodil lekár a vojak František Engel (8. 3. 1909 Kežmarok – 16. 7. 1972 Praha, Česko). Po absolvovaní gymnázia v Kežmarku študoval v rokoch 1928 až 1934 na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po rozpade Československa viedol Okresnú nemocnicu v Nizoči (Ukrajina), od roku 1940 pôsobil ako vedúci chirurgického oddelenia v Kletskej (Ukrajina) a neskôr v Strednej Achtube (Rusko). V roku 1942 sa spolu s manželkou pridáva k československej vojenskej jednotke organizovanej v Buzuluku v Rusku. 30. 1. 1943 odchádza spolu s jednotkou na front. Po zorganizovaní 1. čs. samostatnej brigády sa stáva jej šéflekárom. Významne prispel k organizácii zdravotnej služby čs. vojska v Rusku. Od začiatku Karpatsko-duklianskej operácie pôsobil ako náčelník zdravotnej služby čs. vojska v Rusku. Po vojne študoval na Vojenskej lekárskej akadémii S. M. Kirova v Leningrade a Vysokej škole vojenskej v Prahe. V tom istom roku dosiahol hodnosť brigádneho generála, no vzápätí bol prepustený z armády z politicko-ideologických dôvodov a prijal miesto závodného lekára na stavbe Slapskej priehrady. Po rehabilitácii v roku 1956 bol prijatý späť do armády a v roku 1959 sa stal náčelníkom Ústrednej vojenskej nemocnice v Strešoviciach. V roku 1966 dosiahol hodnosť generálporučíka. Pod jeho vedením sa stala ÚVN renomovaným, špičkovo vybaveným pracoviskom. Vo vedení ÚVN zotrval až do roku 1970, keď bol znovu pri čistkách vyhodený z armády.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.