Historický kalendár – 11. týždeň

13. marca sa narodil architekt Jozef Kovács (13. 3. 1884 Debrecín, Maďarsko – 1942 alebo 1944 koncentračný tábor v Ravensbrücku, Nemecko). Diplom inžiniera získal v roku 1911 na Kráľovskej technickej univerzite v Budapešti. Od získania diplomu do roku 1924 zastával funkciu hlavného inžiniera mesta Kežmarok. Neskôr založil vlastnú inžiniersku a stavebnú firmu. Viedol výstavbu mestskej nemocnice, robotníckej poisťovne ako aj krajinského úradu. Vo Vyšných Ružbachoch navrhol a postavil centrálnu jedáleň a vilu riaditeľa Viktora Husíka. V roku 1942 je uvádzaný medzi Židmi, ktorí mali „výnimku“. Jeho ďalší osud je neznámy, bol deportovaný so svojou manželkou a obidvaja zahynuli.

13. marca sa narodil kňaz Karol Planitz (13. 3. 1764 Veľká – 18. 3. 1835 Ľubica). Roku 1788 bol vysvätený za kňaza. Nastúpil ako kaplán v Hniezdnom, neskôr v Liptovskom Michale. V roku 1792 bol správcom farnosti v Krompachoch. Od roku 1794 pôsobil ako farár v Kacvine. Do Kežmarku prišiel 16. februára 1797. Roku 1806 sa stal titulárnym spišským kanonikom. V Kežmarku začal písať dielo Historia Domus. Roku 1809 Karol Planitz odišiel na svoje posledné pôsobisko do Ľubice. V roku 1814 sa stal prepoštom a súčasne bol dekanom kežmarského dištriktu. V roku 1821 inicioval a spolufinancoval generálnu obnovu Kostola Navštívenia Panny Márie. Rovnako bol mecénom kostola v Ľubici. V roku 1812 prebudoval ľubickú faru na reprezentatívne sídlo, v roku 1830 dal zväčšiť špitál, ktorého budova stojí dodnes. Celý svoj majetok zanechal v testamente ľubickým veriacim vo forme nadácie. Z nej bola podporovaná pri štúdiu ľubická katolícka i evanjelická mládež.

16. marca sa narodil pedagóg Jozef Dlhányi (16. 3. 1799 Rimavské Brezno – 3. 1. 1881 Kežmarok). Študoval na lýceu v Bratislave a teológiu vo Viedni. V roku 1853 ho pozvalo kežmarské lýceum, kde pôsobil 21 rokov, kým roku 1874 neodišiel do penzie. Učil maďarčinu a nepovinný slovenský jazyk a jeho žiakom bol aj najväčší slovenský básnik Pavol Országh Hviezdoslav. Traduje sa, že aj Dlhányi prispel k tomu, aby Hviezdoslav začal veršovať po slovensky.

16. marca sa narodil obchodník a podnikateľ Viktor Koromzay (16. 3. 1839 Kežmarok – 3. 1. 1917 Kežmarok). Navštevoval stredné školy v Kežmarku a v Miskolci. Bol obchodným pomocníkom fabriky Baitrock v Brezne, neskôr u Stadlera v Banskej Bystrici a na Pohroní, neskôr vlastnil obchod v Kežmarku. V roku 1874 s bratom Jurajom a T. Genersichom založil v Spišskej Belej továreň na spracovanie poľnohospodárskych plodín, najmä zemiakov na škrob. V roku 1887 založil škrobáreň v Spišskej Novej Vsi a v roku 1894 v Brodzanoch. V roku 1881 s bratmi J. a K. Weinom založil v Starej Ľubovni tkáčovňu. V novej továrni zamestnával vyše sto domácich tkáčov. V roku 1872 založil Kežmarskú banku, ktorá oživila aj činnosť kežmarskej sporiteľne. Okrem iného bol aj kurátor cirkevného zboru a člen školskej rady ev. lýcea.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.