Spišiaci majú záujem o históriu zakódovaný

Uplynulú sobotu sa v Evanjelickom lýceu v Kežmarku konalo 27. valné zhromaždenie Spišského dejepisného spolku.

Evanjelické lýceum. Ilustračná snímka: rov

Tohto roku pripravuje spolok dve odborné konferencie pre svojich členov. Prvá bude v júni v Spišskej Kapitule a bude zameraná na najnovšie výskumy v oblasti architektúry na Spiši. Hovoriť sa bude nielen o najnovších objavoch na Spišskej Kapitule, ale aj o tatranskej architektúre 19. storočia. Druhá konferencia, ktorá bude na jeseň, bude venovaná Levoči. Dôvodom je 770. výročie prvej písomnej zmienky o Levoči, ktorá pochádza z roku 1249.

Poznatky treba kriticky prehodnocovať

Okrem pracovnej časti býva súčasťou valného zhromaždenia aj odborná časť. Tohto roku sa o ňu postarala historička Nora Baráthová, ktorá priblížila počiatky Kežmarku. Archeologička Múzea v Kežmarku Marta Kučerová prezentovala posledné archeologické výskumy zo samotného mesta, ktoré podľa nej prinášajú nový pohľad na najstaršie dejiny mesta. Miesto konania valného zhromaždenia i výber prednášok súvisí s oslavami 750. výročia udelenia mestských práv Kežmarku v roku 1269.

Aj keď by sa mohlo zdať, že z histórie už bolo všetko objavené, nie je to tak. „Samozrejme, poznanie je nekonečné. My sa v histórii len približujeme pravde, a tá vzdialenosť sa síce skracuje, ale stále tam je. Stále je čo objavovať. Aj na dnešnej prednáške archeologičky Marty Kučerovej odzneli nové poznatky. Ide o archeologické objavy v samotnom Kežmarku. Sme radi, že náš spolok si dáva do programu také konferencie, kde sa prezentujú najnovšie výsledky odborného výskumu,“ uviedol Žifčák.

K významným objavom v posledných rokoch patria podľa Žifčáka nálezy slovanských osídlení. „Doteraz sme nešli pred ôsme storočie a teraz sa zdá, že už ideme až do šiesteho storočia. To je unikátna záležitosť. Ďalší významný nález je kniežacia hrobka z Popradu-Matejoviec. Stále sa na Spiši čosi objavuje. Aj preto je stále o čom rozmýšľať a o čom písať. Ľuďom treba dávať nové poznatky. V minulosti boli isté stereotypy. Poznanie bolo na istej úrovni, ktoré sa tu zakonzervovalo a nie je dobré, keď sa to automaticky preberá. Poznatky treba stále kriticky prehodnocovať a prichádzať s novými,“ uviedol Žifčák.

Lyceálna knižnica v Kežmarku. Snímka: jat

Záujem o dejiny majú Spišiaci zakódovaný

Keďže spolok pripravuje svoj program na dva roky dopredu, v nasledujúcich rokoch to budú exkurzie na Šariš, druhá je plánovaná do Jasova a blízkeho okolia, tretia do poľských spišských obcí. Výbor spolku rozhodne, ktorá z nich sa odsunie na ďalšie obdobie, keďže ročne organizuje spolok jednu exkurziu. Tohto roku pripravuje pre svojich členov dvojdňovú exkurziu do Krakova.

Spišský dejepisný spolok združuje milovníkov histórie. Sú tam nielen odborníci – historici, ale aj laici, ktorí majú záujem o históriu. Podobné spolky sú podľa predsedu Františka Žifčáka aj inde na Slovensku. „Rozdiel je asi ten, že sme bezpochyby najväčším spolkom z pohľadu počtu členov. V súčasnosti máme asi 370 aktívnych členov. Od vzniku spolku v roku 1992 sme zaevidovali vyše 600 členov,“ uviedol Žifčák. Veľký záujem o vlastné dejiny je podľa Žifčáka v Spišiakoch priamo zakódovaný. Zaujímavosťou podľa neho je aj to, že k Spišu lipnú nielen Spišiaci, ale aj ľudia z iných regiónov či krajín. „Máme členov v Maďarsku, Poľsku, Nemecku, Rakúsku, Českej republike, dokonca aj v Amerike. O Spiš je záujem aj vo svete. Spiš je výnimočný región,“ uzavrel Žifčák.

Rastislav OVŠONKA