Zipserim spoznali aj Popradčania. Mojše band prináša židovské hudobné dedičstvo Spiša

Klezmerová kapela Mojše band v sobotu ukončila koncertnú šnúru, ktorou uviedla album Zipserim. To je však len začiatok edície hudby Židov niekdajšej monarchie.

Posledný koncert z Zipserim Tour odohrali Mojše band v Huncovciach v bývalej synagóge, ktorá dnes slúži ako veľkosklad bytového a hotelového textilu. Snímka: archív Mojše band

Klezmeristi nové CD nepokrstili – veď akoby to bolo, keď už ide o židovskú hudbu, smial sa líder Mojše band Michal Paľko. Katolícke krídlo kapely však tiež vraví, že CD sa nekrstí, krstia sa len deti. A tak nový album uviedol Michal Paľko podaním ruky riaditeľke Tatranskej galérie v Poprade Anne Ondrušekovej.

Inšpirujú sa dochovanými materiálmi

Práve v budove bývalej parnej elektrárne zahrali v nedeľu 17. marca úlomky z nového CD Zipserim – Spišiaci s podtitulom Musica Iudaica Monarchiae I. Po Bratislave, Krakove, Spišskej Novej Vsi, Spišskej Belej, Poprade a Prešove ukončili koncertnú šnúru hudobníci z Mojše band v sobotu v Huncovciach – v sídle niekdajšieho huncovského rabinátu. Zipserim je prvým albumom z veľkej edície hudobného dedičstva Židov niekdajšej monarchie. Pozreli sme sa na to, ako vyzerali pod Tatrami jednotlivé židovské obce a ich hudobný život.

Spišská Stará Ves mala klezmerov

Všeobecne v rámci židovskej obce pôsobia ľudia, ktorí majú isté funkcie. Každá obec, ktorá má dostatok peňazí, si platí rabína, kantora – chazana, ktorý spieva liturgiu, človeka, ktorý sa zaoberá výsekom košérneho mäsa a mohela, ktorý sa stará o obriezky. Keď je už obec naozaj bohatá, má aj zamestnanca, ktorý sa stará o klezmerskú hudbu. Klezmeri sú hudobníci, ktorí hrajú vždy iba na svadbách.

Klezmeri hrali výlučne na svadbách. Na ich hudbu sa pravdepodobne zabávala aj svadobná spoločnosť rodiny Goldmann z Kežmarku. Snímka: archív Mikuláša Liptáka

V Spišskej Starej Vsi na základe zápisu takí ľudia boli. Fungovala tu klezmerská kapela, ktorú tvorili nielen Židia, ale aj dvaja Rómovia a jeden Rusín. „Z tohto repertoáru sme hrali pieseň, ktorá sa volá Kazak. Podľa všetkého je to pieseň, ktorú doniesli Chasidi ešte z Halíča, pretože celé židovské osadenstvo, ktoré žilo v povodí rieky Poprad, pochádzalo z Halíča. Pôvodne to všetko boli chasidské komunity a tu na Spiši sa z nich stali rôzne iné. Ale Spišská Stará Ves si až do vojny udržala štatút chasidskej komunity,“ hovorí Michal Paľko.

Židovské piesne po spišsky

Veľmi špecifická bola Spišská Nová Ves. Popri sebe tu fungovali tri komunity, jedna bola ortodoxná – tradičná uhorská, jedna neologická, teda reformovaná a jedna malá chasidská komunita, ktorá v Spišskej Novej Vsi bola do 20. rokov 20. storočia. „Odtiaľ máme dosť pamiatok, ktoré spievame v spišskom dialekte, nielen v nejakom nemeckom alebo jidiš. To je to, v čom je významná Spišská Nová Ves z hudobného hľadiska. Dokonca v neologickej synagóge bol inštalovaný aj organ, čiže zrejme mali aj bohatšiu liturgiu,“ vysvetľuje Michal Paľko.

CD Zipserim uviedli aj v Krakove. Snímka: archív Mojše band

Podolínec má svojho skladateľa

V Podolínci exsistovala maličká komunita Židov, zrejme chasidská. Podolínski Židia sa neskôr prihlásili ku „status quo“, teda bez zaradenia, neprihlásili sa totiž k ortodoxným ani neologickým Židom. V tejto komunite boli rôzni členovia, synagógu v Podolínci zbúrali v roku 1981. „Odtiaľ sme hrali fragment skladby – na CD je celá – od skladateľa Antala  Kleinbergera, ktorý sa tam narodil a po štúdiách na kežmarskom lýceu odišiel do Budapešti. Stal sa neologiánom, reformovaným Židom a asimilovaným Budapešťanom,“ vraví Michal Paľko.

Beľan založil v Tel Avive módny salón

V Spišskej Belej v synagóge pôsobil kantor – chazan Aron Lazar. Jeho manželka bola krajčírka, obaja boli deportovaní v roku 1942 do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, a tam zomreli. Prežili ich traja synovia – Bumi, Eugen a Leo, ktorí tvorili významné spevácke trio. „Spievali na koncertoch vo vtedajšom Československu ešte aj po vojne, stali sa členmi parížskeho kabaretu. Leo dokonca v Tel Avive založil významný módny salón,“ vraví Michal Paľko. V jeho podaní – cez nahrávku – zahrali hudobníci Mojše band riaditeľke Tatranskej galérie jej obľúbenú pieseň Židovská matka.

Huncovce boli sídlom významného rabinátu

Mojše band naviazalo aj na židovskú hudobnú tradíciu v najvýznamnejšej židovskej obci „Hunsdorf“, teda Huncovce, kde bolo sídlo rabinátu a odkiaľ pochádzali postavy židovských dejín celosvetového významu.

Huncovská synagóga. Snímka: archív Mikuláša Liptáka

„Ešte do vojny tam pôsobila Ješiva (vyššia židovská škola, pozn red.), bola prenesená do Jeruzalema a funguje dodnes. Rod Horowitzovcov je stále aktívny. Tento rok bude Jahrzeit, teda výročie úmrtia Jozefa Horowitza, takže príde do Huncoviec okolo sto Horowitzovcov. Huncovce si stále držia tento status,“ hovorí Michal Paľko.

Dochovaných hudobných materiálov je dostatok, podľa Michala Paľka vzniknú ešte pravdepodobne tri CD hudby zo Spiša. „Berieme to skôr ako inšpiráciu, nehráme v pôvodnej verzii, všelijako to „pretáčame“, robíme všetko možné od výmyslu sveta, čo človeku napadne,“ hovorí Michal Paľko. Najbližšie však bude Mojše band hľadať inšpiráciu na Šariši a od Spiša si trochu oddýchne.

Jana TOMALOVÁ