Historický kalendár – 14. týždeň

3. apríla sa narodil kňaz, publicista a spisovateľ Juraj Gogolák Irievič (3. 4. 1849 Slanica – 26. 5. 1901 Budapešť). Po absolvovaní levočského gymnázia študoval teológiu v Spišskej Kapitule. V roku 1873 ho vysvätili za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Poprade a v Lokci, potom bol profesorom v Učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, kaplánom v Hniezdnom a od roku 1882 vojenským kňazom. Vydal žánrový obrázok Majáles. Na pozadí študentskej slávnosti v ňom rozvíjal didaktické myšlienky o študujúcej mládeži na Slovensku a jej poslaní. Prácu Dedinka venoval stému výročiu vzniku Slovenského učeného tovarišstva a jeho zakladateľovi. Obsahovala aj autorove úvahy o mnohojazykovom štáte a o právach jeho národov, vo veľkej miere sa tu rozpísal o šovinizme voči Slovákom a o slovenčine.

3. apríla sa narodil dôstojník Samuel Sékeli (7. 4. 1704 Huncovce – 31. 1. 1779 Prešov). Študoval v Prešove a v Blatnom Potoku. V rokoch 1742 až 1753 bol kapitánom – účastníkom bojov proti Prusku v Čechách a vo Falcku. V rokoch 1746 až 1750 bojoval proti Francúzsku a severnému Taliansku. Po prepustení z armády sa venoval štúdiu diplomatiky. Zozbieral 3 zväzky stredovekých listín, spolupracoval s A. F. Kollárom. Stal sa autorom veršovanej i prozaickej práce na počesť vojenských veliteľov, viaceré jeho práce ostali v rukopise.

Socha Jána Počúvaja v Novej Lesnej. Snímka: Ivan Urbanovič

4. apríla zomrel horský vodca, horolezec a záchranár Ján Počúvaj (9. 10. 1886 Nová Lesná – 4. 4. 1969 Nová Lesná). Skúšky skladal ešte u vodcovskej komisie vtedajšieho Uhorského karpatského spolku v roku 1908 a po dlhoročnej usilovnej činnosti bol v roku 1931 zvolený za náčelníka tatranských vodcov. Rád chodil na Vysokú, na Žabieho koňa, no najradšej mal Zlobivú s jej vrcholovým komínom. Najviac túr urobil na Gerlachovský štít. Traduje sa, že dovtedy vyše 600-krát vyviedol turistov na jeho vrchol. Keď v povojnových rokoch Klub slovenských turistov a lyžiarov a s ním aj organizácia vodcov zanikli, nastali pre Počúvaja ťažké roky. V Tatrách boli zo starých už len traja vodcovia a z nich bol činný iba on sám. Spočiatku malý záujem návštevníkov Tatier sa prejavil aj na zárobku. Ale po roku 1950, keď sa zriadila Tatranská horská služba, sa Počúvaj stal jej pracovníkom, a tým mal svoju životnú existenciu zaistenú natrvalo. Po oživení vodcovskej činnosti znova chodil na túry ako vodca I. triedy až do roku 1962. Na vrchole Gerlachovského štítu zastal posledný raz ako 76-ročný. V Horskej službe, ktorá už patrila pod Správu TANAP-u, vytrval ešte do konca roka 1964.

4. apríla zomrel prvý profesor československých pobočiek Evanjelického a. v. dištriktuálneho reálneho gymnázia v Kežmarku Michal Gejza Dikant (19. 4. 1893 Spišská Teplica – 4. 4. 1934 Rožňava). Pobočky otvorili 15. septembra 1927. Ministerstvo školstva a národnej osvety za dočasného profesora menovalo Gejzu Dikanta, ktorý vtedy učil v Nových Zámkoch a bol jediným slovenským vyučujúcim. Dikant vyučoval jazyk „československý“, zemepis, prírodopis, matematiku a nemčinu a zároveň bol triednym profesorom I. ročníka. Už k 1. februáru 1928 bol pridelený na ministerstvo školstva a národnej osvety do Prahy, ale na vlastnú žiadosť profesor Dikant odišiel zo služieb ministerstva a od 1. septembra 1928 začal znovu vyučovať v Kežmarku. Rokom 1930/31 profesor Dikant ukončil pôsobenie v Kežmarku. Následne pôsobil v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, kde aj umrel.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.