Klobučník a Záborská už roky nemajú na mítingu pod Tatrami konkurentov

Od piatka do nedele sa v Aquacity konal 24. ročník Ceny Popradu v plávaní.

Tomáš Klobučník vyhral prvé dva ročníky memoriálu i posledných päť. (Snímka: mik)

„Poprad sa postupne stal Mekkou plávania na východnom Slovensku, veď organizujeme jeden z najväčších medzinárodných mítingov u nás. Je to výsledok dvoch činiteľov. Pekná plaváreň v akvaparku, resp. príjemné prostredie a silný klub. Tento rok tu súťažilo takmer 500 plavcov, ktorí počas štyroch poldní absolvovali vyše 1 200 štartov. Okrem Slovákov sme tu mali všetky okolité krajiny z celkovo 25 klubov a 34 bolo domácich od Bratislavy až po Humenné. Prišlo veľa juniorských, ale aj seniorských reprezentantov, aj keď chýba absolútna špička s výnimkou Mirky Záborskej a Tomáša Klobučníka,“ ozrejmil viceprezident KP Aquacity Poprad a riaditeľ pretekov Jozef Pavlík.

Aj po 12 rokoch býva pred finále na 200 m prsia okolo bazéna pochmúrna atmosféra či už pri pohľade na štartovací blok dráhy číslo štyri, pri príhovore Jozefa Pavlíka alebo pri tónoch Lutzovej obľúbenej piesne Aicha. (Snímka: mik)

Spomínajú na Filipa Lutza

Trojdňové podtatranské podujatie bolo zároveň 4. kolom Slovenského pohára družstiev a zúčastnili sa ho žiaci, juniori i dospelí. Vrchol mítingu prichádza tradične v sobotu na začiatku tretieho poldňa, kedy je na programe mužské a následne i ženské finále na 200 metrov prsia. Táto disciplína je venovaná niekdajšiemu talentovanému popradskému športovcovi Filipovi Lutzovi, ktorý pred 16 rokmi tragicky zahynul pri dopravnej nehode. „Je našou cťou si takéhoto plavca každoročne pripomínať. Keby žil, možno by tu plával už jeho syn alebo dcéra. V našich srdciach ostáva stále mladý. Ak by žil, zrejme by bol trénerom v našom klube, pretože dobrí tréneri by sa nám zišli,“ pokračoval Pavlík.

Miroslava Záborská dovŕšila popradský hetrik. (Snímka: mik)

Nič nové pod slnkom

Na 12. ročníku Memoriálu Filipa Lutza sa nezrodilo nič nové a favoriti si vybojovali suverénne prvenstvá. Pre Tomáša Klobučníka z Dukly Banská Bystrica to bol už siedmy triumf a piaty za sebou. Zlatý hetrik medzi ženami zase dokonala Miroslava Záborská z STU Trnava. „Pre mňa bolo hlavným cieľom vyskúšať na druhej stovke zrýchliť, takže som spokojná. Tento míting je mojou srdcovkou. Poprad je mojím druhým domácim bazénom, pretože som tu strávila za svoj život veľa času. Mali sme tu mnoho sústredení či už v rámci reprezentácie alebo klubu a mám tu aj veľa kamarátov. Momentálne si môžem užívať, že Andrea Podmaníková je teraz v Amerike, takže svoje miesto prenechala mne. Mám už mladšie súperky, ktoré ma naháňajú, veď už som stará, mám osemnásť (smiech). Užívam si, že som na výslní, lebo neviem, ako dlho to ešte potrvá,“ vyjadrila sa Miroslava Záborská a spokojný bol aj Tomáš Klobučník: „Bolo to podstatne lepšie ako piatková stovka, no nebudem klamať, chcel som rekord. Išiel som z plného tréningu, takže v závere mi došli sily, ale viem, že keď si oddýchnem, čas poskočí nižšie. Pre mňa je tento memoriál už povinnou jazdou a patrí medzi moje najobľúbenejšie preteky. Bohužiaľ, nechodia sem takí sparingovia, akí by sa mi hodili. Ale verím, že sa to zlepší a organizátori pritiahnu veľkých plavcov.“

Spomienka na Filipa Lutza je pre Klobučníka už povinnou jazdou. (Snímka: mik)

Výzva pre klub

Obaja reprezentanti pod Tatry chodia najmä preto, lebo si Cenu Popradu obľúbili, ale pre nedostatočnú konkurenciu nemusia na prvenstvá vydať zo seba absolútne maximum. „Niekedy tu boli veľmi silní ukrajinskí plavci, ktorí vytvorili množstvo rekordov, podobne ako Tomáš Púchly z Trnavy. Dosť ťažko sa prekonávajú. My sme sa pokúšali, aby sme pod Tatry pritiahli špičkových plavcov, ale vietor z plachiet nám zobral náš kamarát z Banskej Bystrice Milan Záborský. V čase, keď sme my chceli urobiť míting v Poprade, jemu sa pri otvorení novej plavárne podarilo urobiť banskobystrický pohár, kam dokáže pritiahnuť takých plavcov, ktorých sme chceli aj my. Svoju tradíciu má aj Veľká cena Slovenska a v tejto konkurencii je ťažké presadiť sa. Možno by to mohla byť výzva pre našich nástupcov a uvidíme, možno si aj vaše noviny z apríla 2019 prečítajú, že nejaký Pavlík raz povedal, že by sme tu privítali aj nejakých európskych špičkových prsiarov. Ale beriem to ešte aj ako výzvu pre seba,“ dodal Jozef Pavlík.

Marek Koreň bol opäť vo finále memoriálu. (Snímka: mik)

Doplatil na chorobu

Domáci klub roky nemal v rámci Memoriálu Filipa Lutza konkurencieschopného plavca, no vlani piatym miestom zažiaril Marek Koreň. Popradský mladík sa v závere marca blysol na kvalitnom Banská Bystrica Cup-e druhou priečkou na 100 metrov prsia, takže domáce očakávania boli na mieste. Do finále síce postúpil, ale tam porazil iba jedného konkurenta a skončil siedmy. „Veril som si, ale, bohužiaľ, v Bystrici som ochorel a nemohol som trénovať tak, aby som vydal zo seba to najlepšie. Som spokojný, že som si vyplával aspoň finále, aj keď čas mohol byť lepší,“ vysvetlil Marek Koreň. Celkovo sa na Cene Popradu objavilo 53 plavcov domáceho KP Aquacity, ktorí 367 štartov pretavili na 307 osobných rekordov vrátane klubového rekordu Samuela Sopka na 100 m znak. V medailovej bilancii si najlepšie počínala ORCA Bratislava a Podtatranci obsadili 30. miesto, čomu dopomohla aj tretia priečka Natálie Královej na 200 m voľným spôsobom. Celkovo padlo na sedem rekordov Ceny Popradu.

Michal KLEIN