Ohrozená je aj budúcnosť kežmarského volejbalu

Sezóna sa už skončila aj extraligistkám spod Tatier, takže sme sa porozprávali s ich trénerom Ondrejom SPIŠÁKOM.

Ondrej Spišák má za sebou prvú sezónu na poste trénera kežmarských volejbalistiek, no ešte ho s juniorkami čakajú majstrovstvá Slovenska. (Snímka: archív/mik)

Do prvej štvorky sa KV MŠK Oktan Kežmarok síce nepodarilo preniknúť, no v nadstavbe
5 – 8 ste ani raz neprehrali…

» V prvej časti sme mali fázu, keď sme sa spoznávali a doťahovali tréningové resty. V druhej časti sme si nastavili tréningový mód vo forme dvoch až troch dní, napriek tomu, že niekedy som bol zvyknutý na dvojfázové. Hráčky sa tam vystriedali, ale ich situácia bola neporovnateľná. Veď bývalá reprezentantka Paula Kubová sa tam stretla s nejakou juniorkou a ich výkonnostný pomer bol neskĺbiteľný. Pracovali sme na tom a darilo sa nám napriek tomu, že sa nám zranila prvá nahrávačka Monika Smák. Namiesto nej nastupovala Veronika Nováková po operácii kolena. Naše rady sme však dokázali skonsolidovať, neprehrali sme ani jeden zápas a dostali sme sa na 5. miesto. Práve boj s najhoršie postaveným družstvom prvej štvorky bol aj náš predsezónny cieľ.

Bolo ťažké nastaviť akú-takú symbiózu v tíme?

» Do takejto konfrontácie by som už nikdy nešiel, ale nemali sme iné východisko. Na súpiske sme mali desať žien, z toho tri ani nechodili na tréningy, lebo sú zo Žiliny či z Košíc. Keby sme nemali osem junioriek, neboli by sme schopní hrať na tréningu šesť na šesť. Aj ženy, aj juniorky situáciu chápali a snažili sa. Juniorky sme neprerobili tak, že by sme ich naučili niečo absolútne nové. Vďaka tréningom so skúsenými boli kvalitným sparingpartnerom pre naše ženy, čo potvrdzuje aj ich postup na majstrovstvá Slovenska. Ženy sú zvyknuté na iný level, takže niekedy nebola nálada taká, ako by mala byť. Bolo naozaj ťažké skĺbiť 40 či 30-ročné so 17-ročnými a stálo to veľa psychických síl. Juniorky však na tréningu neboli kvôli tomu, aby doplnili stav, ale mali sme tam dve od seba nezávislé družstvá, ktoré hrali svoje súťaže.

Paula Kubová patrila podľa očakávania medzi líderky. (Snímka: archív/mik)

O koho ste sa teda opierali?

» Poznal som Kubovú, Jakábovú, Jagodzinsku, Morihladkovú, Novákovú, Zaťkovú či Smák, ale aj Beckovú, keď nastupovala proti nám. Družstvo bolo vynikajúce a ak by sa zopakovala situácia z minulých rokov, že na posledné dva mesiace sa tím posilnil dvoma kvalitnými volejbalistkami, cez Nové Mesto nad Váhom by sme prešli a bojovali o medailu. Ak univerzálka či blokárka urobí 10 – 15 bodov, môže to byť rozhodujúci prvok, keďže sety sme prehrávali o 3 – 4 body. To však závisí od ekonomickej sily klubu. Líderkou bola Paula Kubová, ktorá patrí medzi najlepšie bodujúce v extralige. Navyše prišla ako univerzálka, ale musela suplovať pozíciu smečiarky. Jakábová podávala celú sezónu výborné výkony, bola najlepšie podávajúcou hráčkou súťaže a udržiavala si bodový priemer na 10 – 12 bodoch. Obe bolo na palubovke vidieť, ale nemohli urobiť všetko, navyše ak nahrávačky trápili zdravotné problémy. Myslím si, že piatym miestom sme nikoho nesklamali, ani samých seba. Na viac sme ani nepotrebovali šťastie, ale viac hráčskej kvality.

Aké bolo štvrťfinále, v ktorom vás Nové Mesto nad Váhom zdolalo 2:0 na zápasy?

» Stretávali sme sa iba vo štvrtky a piatky, aj to len istý okruh hráčok. Neabsolvovali sme špeciálne tréningy a nemali sme dobrú súhru. Tým nám súper z Nového Mesta nad Váhom ušiel vždy o pár bodov. Vsádzal som na to, že máme Smák, Jakábovú či Kubovú alebo libero, takže to ustojíme. Našli sme pozíciu pre Morihladkovú, ktorá ako univerzálka urobila veľa čiernej roboty. Chýbala nám zohratosť a pokoj v niektorých situáciách. Žiaľ, súper bol na vyššej úrovni, pretože je spolu každý deň.

Kežmarok v play-off nestačil na Nové Mesto nad Váhom. (Snímka: archív/mik)

Nasledovala záverečná časť ročníka o umiestnenie…

» Asi v ako jedinej krajine sme sa mohli ocitnúť v situácii, že družstvo hrá síce play-off o titul, no z neho môže teoreticky spadnúť až do baráže. Tam však nepatríme a ďakujem dievčatám, že v sebe našli morálnu silu, povedali si, že budeme piate, a to aj splnili. Vnútorná nervozita v nich však určite bola, lebo čo ak náhodou? Trnava bola najslabším celkom extraligy, pretože bola čudne vedená. Nemajú zlé typy volejbalistiek, ale išli do maximálneho rizika. Vždy sme relatívne ľahko vyhrali jeden či dva sety, ale nakoniec sme sa museli nadrieť.

O záchranu ste sa však nemuseli báť a s Nitrou ste si to úspešne rozdali o 5. miesto.

» Počas sezóny im odišla dôležitá americká blokárka, zranila sa im reprezentačná univerzálka Islandu a zrejme atmosféra u nich nebola optimálna. Mali podobne zložené družstvo ako my – mix junioriek a starších. Motivácia u nich klesala od zápasu k zápasu. To sme využili a nedali sme sa. Boli sme pripravení a výsledky to aj ukázali, veď sme prešli bez zaváhania. Ak to zhrniem, nie som ani spokojný, ani nespokojný. Vzhľadom na všetko, čo sa počas sezóny dialo z hľadiska zloženia tímu, tréningov, absentujúcej letnej prípravy, je 5. miesto asi až nad rámec.

Dievčatá spod Tatier proti Nitre uhájili 5. priečku zo základnej časti. (Snímka: archív/mik)

Čo sa dialo po poslednom dueli 13. apríla?

» Keď ženy pod vedením Moniky Smák odchádzali do Nitry, rozlúčili sme sa a povedali si, že dúfame, že sa v stredu už nestretneme (smiech). Dievčatá teda odišli domov, kde oddychujú a tento piatok máme záverečné stretnutie celého družstva. Oddýchli si aj juniorky, ktoré sa teraz budú 7 – 8 dní pripravovať na majstrovstvá Slovenska, ktoré sa konajú 3. až 5. mája.

S akými ambíciami pôjdete s mladými do Levíc?

» Podľa mojich informácií sa Kežmarok ešte záverečného turnaja nezúčastnil. Vďaka pôsobeniu v A-tíme získali juniorky skúsenosti, postúpili tam, no rozhodujúci zápas s Banskou Bystricou s nimi trochu zamával. Bol to ťažký boj, no vďaka nemu sme postúpili z tretieho miesta na východe. Na druhej strane však viem, aká je kvalita slovenského juniorského volejbalu. Nemôžeme byť prehnane ambiciózni, lebo viem, že niekoľko tímov má hráčky z extraligy a my im nedokážeme konkurovať. Pre nás bude dôležité, aby to neboli iba tri dni oddychu, ale skúsime sa prebojovať čo najvyššie. Pri dobrých výkonoch by bolo reálnym obrazom 5. až 6. miesto. Samozrejme, že by som bol veľmi rád, ak by sme hrali o medailu, ale máme úzky káder, ktorý nemá skúsenosti s veľkými zápasmi.

Ondrej Spišák mal s družstvom množstvo práce. (Snímka: archív/mik)

Môžete poodhaliť čitateľom vašu trénerskú budúcnosť či smerovanie kežmarského volejbalu?

» S najväčšou pravdepodobnosťou pán Špak vo svojej funkcii končí. Ak sa to potvrdí, jeho nástupca zatiaľ nie je známy, no pokiaľ by ostal, na tému budúcej sezóny sme sa nerozprávali. Navyše všetky ženy odišli domov, no ani jedna nebola priamo z Kežmarku, takže by sem museli prísť nejaké volejbalistky nanovo. Problémom môže byť aj fakt, že šesť z ôsmich junioriek si hľadá miesto na vysokej škole a z klubu asi odíde. Je tu množstvo otáznikov, čo bude ďalej s kežmarským volejbalom. Do súťaže sa treba prihlásiť do 30. júna. Ak prihláška nebude podaná, môže sa stať, že Kežmarok stratí nárok na licenciu a už sa v Extralige žien neobjaví. Moja prípadná budúcnosť v Kežmarku by závisela od skladby družstva.

Michal KLEIN