Život v horských sídlach prináša okrem radostí aj obmedzenia

Asociácia horských sídiel Slovenska opätovne upozorňuje na vážne problémy, ktoré prináša život v horských oblastiach.

Ilustračná snímka: ŠL TANAP-u

Väčšina z nich sa nachádza v národných parkoch, chránených územiach, prípadne v blízkosti ochranných pásiem vodných zdrojov. Špecifikom horských sídiel je v prvom rade nadmorská výška, s ktorou sú spojené špecifické otázky. Príkladom je dĺžka vykurovacieho obdobia. Nemenej významným faktorom je dĺžka ciest a chodníkov, keďže mnohé horské sídla majú laznícky charakter osídlenia.

Prichádzajú o peniaze

Vážnym problémom horských sídiel je skutočnosť, že mnohé z nich sa nachádzajú v národných parkoch a samosprávy nemôžu vyberať daň z nehnuteľností z pozemkov. „Horské sídla prichádzajú o časť príjmov. V prípade nášho mesta je to približne 865-tisíc eur ročne pri strednej hodnote výšky dane. Máme pripravené paragrafové znenie legislatívy, ktorá by to riešila. Len je otázne, či je vôľa, a teraz pred voľbami určite nie,“ uviedol predseda Asociácie horských sídiel Slovenska a primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš.

Samosprávy v národných parkoch majú problémy s prevodom vlastníctva štátnych pozemkov aj v takých prípadoch ako sú cyklotrasy či iné verejnoprospešné stavby. Dôvodom je zákon o ochrane prírody a krajiny. Podľa tohto zákona „vlastníctvo štátu k pozemkom a vodným plochám v územiach s tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany je zakázané previesť na iné osoby.“ Nedoriešené vlastnícke vzťahy pod obecnými stavbami ako sú cesty či obecné budovy, kde vlastníkom pozemkov je štát, je podobný problém, aký majú aj iné samosprávy. V chránených územiach však ide o ťažko riešiteľný problém, vzhľadom na ustanovenie zákona o ochrane prírody a krajiny. Mesto Vysoké Tatry sa prakticky celé nachádza v chránenom území TANAP-u, z čoho mu vyplývajú viaceré obmedzenia a zákonné povinnosti.

Medvede sú problémom nielen v Tatrách. Ilustračná snímka: rov

Medvede sú premnožené nielen v Tatrách

Záaážny problém, ktorý sa horským sídlam nedarí už dlhodobo úspešne riešiť, je s veľkými šelmami. Ide najmä o medvede. „Tento problém je a bude, keďže niektorí ochranári to nechcú chápať. Problémy s medveďmi sú preto, lebo sú premnožené. Ak by boli stavy šeliem v únosnej miere, tak tento problém nemáme,“ povedal Mokoš. Dospelý jedinec podľa neho potrebuje územie okolo tritisíc hektárov. V prípade Tatier by tu malo byť okolo 25 medveďov. V súčasnosti sa pritom uvádza, že vo Vysokých Tatrách žije okolo 140 medveďov. Na Slovensku sa podľa Mokoša hovorí až o 1 400 jedincoch medveďa hnedého.

Za riešenie sa označuje budovanie uzavretých kontajnerových stojísk. Týmto riešením sa podľa Mokoša celý problém posúva do susedných obcí a miest. Príkladom je podľa neho Stará Lesná, Pribylina či Liptovská Kokava. Medvede sa dnes objavujú v rámci celého Slovenska v lokalitách, kde neboli 200 aj 300 rokov. „My musíme vyriešiť hlavnú príčinu. Bohužiaľ, nikto v Európe nechce medvede, ak by sme ich chceli vyviezť. Medveďa hnedého musíme prekategorizovať, že už to nebude chránený jedinec a bude možný aj jeho odlov, keďže nie je ani chuť na ich sterilizáciu. Je to nepopulárne a možno aj bolestné, ale iná cesta asi nie je,“ povedal Mokoš.

Ilustračná snímka: SÚC PSK

Zima preverila pripravenosť samospráv

Podľa starostu obce Bystrá a predsedu dozornej rady Asociácie horských sídiel Slovenska Mariána Albertyho mnohým samosprávam spôsobila vážne problémy úprava legislatívy týkajúca sa povinnosti obcí a miest starať sa o údržbu všetkých chodníkov. „Predkladateľ nedomyslel všetky dôsledky, ktoré tento zákon spôsobí, a to nielen pre malé obce. Je len veľmi málo samospráv, ktoré sa s tým vedeli bez problémov vysporiadať,“ uviedol Alberty. Podľa výkonného riaditeľa Asociácie Štefana Šramku nedoriešenie celého problému sa ukázalo aj pri kalamitných situáciách zo začiatku tohto roku, keď museli vo viacerých obciach na severe Slovenska zasahovať hasiči i armáda. Takéto riešenie nie je podľa Šramku systémové. Zvýšené nároky na údržbu ciest a chodníkov by mali byť podľa predstaviteľov tejto záujmovej organizácie obcí a miest viac zohľadnené pri prerozdeľovaní podielových daní, aby boli obce schopné, aj v rámci medziobecnej spolupráce, zabezpečiť si potrebnú techniku.

Rastislav OVŠONKA