Historický kalendár – 18. týždeň

1. mája sa narodil pedagóg a organizátor ochotníckeho divadla Bruno Ripka (1. 5. 1904 Trenčín – 30. 1. 1983 Poprad). V rokoch 1923 až 1925 a 1926 až 1927 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v rokoch 1925 a 1926 na univerzite v Krakove. Po škole bol lektorom českého a slovenského jazyka a literatúry na univerzite v Štrasburgu. Následne pracoval v Štátnom archíve v Bratislave a ako profesor na gymnáziách v Kláštore pod Znievom, Košiciach a Trenčíne. V rokoch 1938 až 1945 vykonával funkciu riaditeľa obchodnej akadémie v Trenčíne. Od roku 1945 do roku 1975 bol profesorom na Strednej ekonomickej škole v Poprade. V roku 1946 bol spoluzakladateľom ochotníckeho divadelného krúžku Napred v Poprade, v ktorom pôsobil 25 rokov ako režisér, dramaturg, herec, inšpicient i koncipient programových bulletinov. Režíroval vyše 120 divadelných hier, pásiem poézie a literárnych programov. V roku 1964 bol vyznamenaný zlatým odznakom J. K. Tyla a v roku 1968 získal titul zaslúžilý učiteľ.

Budova Reduty a kina Tatran na Námestí sv. Egídia v Poprade. V Redute pôsobil Bruno Ripka 25 rokov. Snímka: red

2. mája sa narodil obchodník a finančník Teodor Genersich (2.5.1839 Krakow, Poľsko – 11.1.1926 Kežmarok). Vychodil meštiansku školu v Kežmarku, kde sa vyučil za obchodníka. Po roku 1860 bol majiteľom potravinárskeho obchodu a tiež zakladateľom a majiteľom umeleckého čipkárstva. Výrobky vyvážal do zahraničia. Zaoberal sa aj výrobou a vývozom bryndze. V roku 1863 sa stal spoluzakladateľom kežmarskej sporiteľne, neskôr aj jej filiálok, obchodnej spoločnosti a vyššej obchodnej školy. Bol iniciátorom a mecénom kultúrnych ustanovizní – divadla a kasína, filantrop. Zároveň bol členom správnej rady Spišskej banky a Obchodno-priemyselnej komory v Košiciach.

2. mája zomrel pedagóg a výtvarník Pavol Štinčík (31. 7. 1941 Sabinov – 2. 5. 1999 Kežmarok). Študoval na Jedenásťročnej strednej škole v Starej Ľubovni a Vyššej pedagogickej škole v Bratislave. Vysokoškolské vzdelanie si neskôr rozšíril štúdiom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore Veda o výtvarnom umení, kde bol promovaný ako historik umenia r. 1977. Po skončení štúdia bol učiteľom v Ľubici, v rokoch 1983 až 1990 bol riaditeľom Ľudovej školy umenia v Kežmarku a učil výtvarný odbor, do roku 1999 bol zástupcom riaditeľa. Štinčík tvoril hlavne linoryty, akvarely a oleje. Zúčastnil sa na viacerých spoločných výstavách spišských výtvarníkov v Kežmarku, Ľubici, Poprade či Novom Targu. Bol členom Klubu kežmarských výtvarníkov a Klubu priateľov Tatranskej galérie a výtvarného umenia v Poprade. Ako člen sa zapájal aj do práce Spišského dejepisného spolku.

4. mája zomrel lekár Ján Palko (17. 11. 1909 Oravský Podzámok – 4. 5. 1994 Poprad). Študoval na Štátnom reálnom gymnáziu v Levoči, na lekárskej fakulte v Bratislave promoval v roku 1939. Po štúdiu pôsobil na internej klinike v Bratislave, v Štátnej nemocnici v Zlatých Moravciach. K 1. aprílu 1946 nastúpil v Štátnej okresnej nemocnici v Poprade ako primár internista. Okrem interného oddelenia založil a viedol aj infekčné oddelenie, položil základy klinického laboratória, oddelenia rádiodiagnostiky, hematológie a transfúzie krvi. V roku 1961 pracoval ako prednosta interného a infekčného oddelenia a ambulantný internista. V roku 1980 sa vzdal funkcie primára a ďalšie štyri roky vykonával funkciu internistu – konziliára. Ešte v roku 1981 pracoval ako posudkový lekár. Pre závažnú poruchu zraku v roku 1984 ukončil aktívnu činnosť. Patril medzi zakladateľov Všeobecnej sekcie Spolku lekárov v Poprade a dlhé roky bol členom výboru.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.