Historický kalendár – 20. týždeň

14. mája sa narodil obchodník a podnikateľ Karol Augustín Scholtz (14. 5. 1799 Matejovce – 30. 3. 1881 Matejovce). Už v 30-tych rokoch 19. storočia po ukončení obchodnej školy viedol rozvinutý obchod so železiarskym tovarom pre poľnohospodárstvo. Pravdepodobne čulejšie a intenzívnejšie obchodné styky s okolitými obchodníkmi a manufaktúrami boli príčinou, že práve železný a železiarsky tovar sa stal predmetom ďalšieho obchodovania vedeného K. A. Scholtzom. V roku 1845 sa Karol Augustín Scholtz rozhodol pre vlastnú výrobu jednoduchšieho náradia a založil malú dielňu. V dielni vyrábal klince, konské česadlá a kravské zvonce. Zamestnával štyroch robotníkov. Dielňa začala prosperovať v 50. rokoch 19. storočia, keď do podniku vstúpil syn Johann Emil Scholtz, ktorý mal technické vzdelanie. Otec sa naďalej zaoberal už len obchodnou činnosťou.

V popradskej mestskej časti Matejovce sa pred 220 rokmi narodil Karol Augustín Scholtz. Ilustračná snímka: rov

14. mája sa narodil železničiar a športovec Ján Sobanský (14. 5. 1909 Veľká-Poprad – 30. 4. 2000 Veľká-Poprad). Po skončení základnej školy nastúpil v Poprade ako robotník ku železnici, kde pracoval až do odchodu do dôchodku. Bol aktívnym členom chovateľov poštových holubov, cvičiteľom v Sokole. Bol milovníkom Tatier, sám pestoval vysokohorskú turistiku a viedol k tomu i svoje deti. V zime rád lyžoval. Ako 71-ročný sa zúčastnil Bielej stopy v Poprade.

15. mája sa narodil lekár a botanik Ján Daniel Mauksch (15. 5. 1749 Kežmarok – 1831?). V roku 1776 ukončil štúdium na lekárskej fakulte trnavskej univerzity. Jeho dizertácia obsahuje prvé floristické správy z Doliny siedmich prameňov v Belianskych Tatrách. V rokoch 1776 až 1780 pôsobil ako lekár aj v Spišskej Sobote a Kežmarku.

16. mája zomrel pedagóg Matej Slavkovský (29. 1. 1797 Hranovnica – 16. 5. 1829 Kežmarok). Študoval v Spišskej Sobote a v rokoch 1815 až 1819 na lýceu v Kežmarku. Po štúdiách pôsobil ako duchovný v Srbsku. V roku 1824 sa vrátil do Kežmarku. V tom roku vznikla na kežmarskom lýceu slovenská študentská spoločnosť. Za jej zakladateľa sa považuje Ján Blahoslav Benedikti, ale Jonáš Záborský vo svojom životopise uprednostňuje iniciatívu Slavkovského. Podieľal sa na zostavení druhého zväzku Písní světských lidu slovenského v Uhřích. Práca v škole a zhoršenie zdravotného stavu ho donútili požiadať Jána Kollára, aby zväzok zostavil on sám. Do ďalšej pripravovanej Kollárovej práce Národnie zpievanky prispel Slavkovský zbierkou spišských a šarišských piesní. Vydania sa však už nedožil.

18. mája zomrel chatár Rudolf Kacián (7. 2. 1915 Parížovce – 18. 5. 1984). V januári 1937 prišiel do Vysokých Tatier na Téryho chatu, kde pracoval do roku 1948, keď prešiel na Bilíkovú chatu. Tu pôsobil až do roku 1977, keď odišiel do dôchodku. Vekom a praxou patril k najstarším tatranským chatárom. Od augusta 1944 aktívne bojoval v Slovenskom národnom povstaní. Po oslobodení Vysokých Tatier začiatkom roku 1945 sa dobrovoľne prihlásil oslobodzovať Československo. S armádou generála Svobodu došiel do Prahy.

Od 18. mája 1919 je nezvestný organizátor kúpeľníctva Cyril Holuby (5. 7. 1863 Zemianske Podhradie – od 19. 5. 1919 nezvestný, dňom 31. 12. 1929 bol vyhlásený za mŕtveho). Študoval na patronátnom gymnáziu v Martine. Po roku 1874 v Přerove a v Prahe, absolvoval nadstavbové ekonomicko-technické štúdium v Brne. Pracoval ako úradník v Brne, v roku 1902 bol správcom a hlavným inšpektorom kúpeľov v Luhačoviciach a v roku 1919 sa stal riaditeľom Štátnych kúpeľov v Tatranskej Lomnici. Krátko po nastúpení do funkcie v Tatranskej Lomnici zahynul za neznámych okolností. Jeho telesné pozostatky sa nikdy nenašli.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.