Historický kalendár – 21. týždeň

21. mája zomrel teológ, historik umenia a pamiatkar Ján Karol Vajdovský (1. 11. 1830 Kežmarok – 21. 5. 1914 Spišské Vlachy). Študoval teológiu na Viedenskej univerzite ako chovanec Pázmanea. Po kňazskej vysviacke roku 1854 sa stal kaplánom v Kežmarku, súčasne pokračoval v štúdiu na Augustineu vo Viedni, ktoré ukončil v roku 1857 doktorátom teológie. V rokoch 1859 až 1873 bol profesorom morálnej a pastorálnej teológie, súčasne prefektom v spišskom seminári. V roku 1873 sa stal farárom v Spišských Vlachoch, v roku 1875 bol prísediacim biskupského konzistória, o rok neskôr sa stal titulárnym kanonikom a dekanom. Jeho meno je nerozlučne späté s dejinami kunsthistórie u nás. Už po náleze fresiek v Žehre publikoval o nich štúdie v časopise Archeológiai Értesítö a Új Magyar Sion. V roku 1872 sa stal členom celouhorskej komisie na ochranu a súpis pamiatok pre oblasť Spiša. Po vzniku Krajinského výboru pre umelecké pamiatky v roku 1881 sa stal členom jeho odbornej komisie na ochranu pamiatok. V roku 1883 bol spoluzakladateľom a do konca života podpredsedom Spišského dejepisného spolku. Podrobne skúmal, publikoval a propagoval umelecké pamiatky Spiša, ale aj pamiatkové kostoly v Spišskom biskupstve, ktorých súpis urobil a staral sa o ich ochranu. Jeho najvýznamnejším dielom, ktoré vydal spolu s Karolom Divaldom a dodnes je jedným zo základných diel dejín umenia na Slovensku, je kniha Szepesvármegye müvészeti emlékei I-III (Umelecké pamiatky Spiša, 1905-1907).

Antonín Veverka uskutočnil vo Vysokých Tatrách 413 výstupov. Ilustračná snímka: jat

24. mája zomrel horolezec a učiteľ Antonín Veverka (30. 1. 1908 Viedeň, Rakúsko – 24. 5. 1959 Holešov, Česko). Gymnázium navštevoval v Příbrami a učiteľský ústav v Hořoviciach. Po skončení štúdia sa stal učiteľom na menšinovej škole v Opave, potom v Hlučíne, v rokoch 1931 až 1939 v Poprade, v rokoch 1939 až 1959 v Holešove. Ako horolezec absolvoval výstupy vo Vysokých Tatrách, v Bernských a francúzskych Alpách. Od roku 1930 uskutočnil vo Vysokých Tatrách 413 výstupov, 66 zimných, z toho osem prvovýstupov. V medzivojnovom období patril medzi našich najaktívnejších horolezcov. Okrem horolezectva sa venoval aj ľahšej atletike, výkonnostnému behu, aktívne pretekal v lyžiarskych bežeckých disciplínach. Veverka bol autorom odborných a popularizačných prác z oblasti horolezectva. V rukopise zostala jeho práca o dejinách výstupov na Mount Everest. Od roku 1930 bol členom JAMES-u, Klubu československých turistov, Svazu lyžarů. Od roku 1937 bol členom Klubu československých alpinistů, Klubu Wysokogórskiego Polskiego towarzystwa tatrańskiego v Krakove.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.