Pred 65 rokmi vznikol Folklórny súbor Magura

Nadšenci založili v Kežmarku 21. mája 1954  tanečno-spevácky súbor. Pomenovanie dostal po pohorí Magura, ktoré sa ospevuje v goralských piesňach.

Logo folklórneho súboru Magura z roku 1974. Snímka: FS Magura

Podľa historičky Nory Baráthovej navštívila v apríli 1954 skupinka nadšencov z kežmarského Tatraľanu Ždiar. S pomocou známeho ždiarskeho ľudového umelca Maťka Pitoňáka chcela získať folklórny materiál k nacvičovanej divadelnej hre z ľudového prostredia. Jedinečné spevy, tance aj kroje prekvapili Pavla Bačiaka, Ľudovíta Bartoša, Boženu Jackovú, Miladu Borovičkovú a Ladislava Kudzbela. Folklórne bohatstvo chceli ukázať verejnosti a zachovať pre nasledujúce generácie, a tak vznikla myšlienka založiť tanečno-spevácky súbor. Zakladajúca schôdza súboru sa datuje na 21. máj 1954 za prítomnosti 27 členov.

Prvé vystúpenie Magury na ihrisku Tatraľanu 7. augusta 1954. Snímka: FS Magura

Prvým poradcom súboru bol Ždiaran Maťko Pitoňák a svoje premiérové vystúpenie Magura odtancovala 7. augusta 1954 pred pracujúcimi podniku Tatraľan.

Súbor zbieral úspechy

Prvý veľký úspech Magury bola „Ždiarska svadba“, ktorej choreografiu pripravila Alica Ballová s pomocou Maťka Pitoňáka. Choreografmi boli v počiatočných rokoch František Horváth a Vincent Gogoľa. Prelom nastal v roku 1964, keď do Magury prišiel bývalý člen vysokoškolského súboru Technik Karol Purtz. Hoci bol vyštudovaný „stavbár“ v odbore pozemné stavby, popri technickom zamestnaní sa vypracoval na špičkového choreografa a umeleckého vedúceho Magury. Do súboru prišiel po desiatom výročí, keď väčšina starších tanečníkov a vedenia odišla a repertoár bol v tom čase dosť úzky. Rodák z Červenej Skaly – miestnej časti Šumiaca – sa do Kežmarku dostal na umiestnenku.

Karol Purtz poznal základy goralského tanca ešte zo súboru Technik. Snímka: FS Magura

„Nastúpil som do OSP (Okresný stavebný podnik) a hneď som sa pýtal na Maguru. Keď som prišiel na prvý nácvik, povedali mi – ukáž, čo vieš, cvič,“ spomína si na začiatky v súbore Karol Purtz. „Goralčinu“ sa rýchlo doučil, základy tanca spod Tatier získal ešte v Techniku. Necítil sa ako choreograf, pretože v tejto oblasti nemal vzdelanie. V počiatkoch mu pomohol priateľ z Techniku a známy slovenský etnograf a choreograf Cyril Zálešák. „Keď som išiel do Kežmarku, tak mi vravel – mám výskum o Ždiari, urobíme niečo? On nám postavil Goralskú lásku, doteraz sa tancuje. Potom ešte urobil Pastierske hry,“ hovorí Karol Purtz.

Najobľúbenejšia choreografia Karola Purtza – Orlí. Snímka: FS Magura

Potom začal skúšať choreografiu „Kresaný“, ten je základným kameňom goralského tanca. Bola to prvá choreografia Karola Purtza v Magure, dokončenie mu trvalo takmer dva roky. S „Kresaným“ vyhrala Magura súťaž malých tanečných foriem vo Východnej v roku 1968. O prvé miesto sa delila s Rozsutcom, ktorý predviedol terchovské tance. Kresaný je najúspešnejšia choreografia Karola Purtza, najradšej má však „Orlí“. „Námet som dostal od Jožka Olekšáka. Ten spomínal, že gorali mali niekedy obradný tanec o orloch, ale nevedel mi bližšie nič povedať.Vymyslel som to v podstate všetko sám ako pohanský obrad boja zla proti dobru,“ dopĺňa Karol Purtz.

Dlho sa tancoval aj „Do šaflíka“. Snímka: FS Magura

K jeho obľúbeným patrí aj spišsko-šarišský tanec „Do šaflíka“, veľký úspech mali i „Tance z Bukoviny“ a najmä goralská svadba pod názvom „Keď ťa budú čepčiť“. Náročná práca priviedla Maguru medzi najlepšie folklórne kolektívy.

Vedomosti odovzdávali ďalej

Z vojenčiny sa v roku 1989 vrátil a post umeleckého vedúceho prebral František Gallik. Postavil napríklad sólový tanec „Natura“, s ktorým Magura vyhrala aj 1. miesto v Strážnici. Obdobie po revolúcii bolo pre súbor náročné. „Keď sa Tatraľan likvidoval, všetko išlo dole vodou. Na nácvik sa využívali kasárne, potom priestory v mestskom kultúrnom stredisku, priestory na Baštovej ulici. Zastabilizovalo sa to, keď sme dostali možnosť presťahovať celú činnosť Magury do priestorov bývalých kasární, teraz Mestskej športovej haly Vlada Jančeka,“ hovorí dlhoročný organizačný vedúci súboru Juraj Švedlár.

Súčasná Magura. Snímka: FS Magura

Podľa neho má Magura to šťastie, že mala stálych umeleckých vedúcich, ktorí postupne odovzdávali svoje vedomosti ďalej. „Ferko Gallik si postupne vychovával Daniela a Moniku Svocákovcov, ktorí robili určité obdobie a oni si vychovali ďalších – Sylviu a Jara Pavligovcov, tí vedú súbor v súčasnosti,“ vysvetľuje Juraj Švedlár.

Oslavy plánujú na december

Ako každé okrúhle výročie, aj tentoraz „maguráci“ pripravujú premiérový program, môžete sa naňho tešiť 5. a 6. decembra.

Magura oslavuje každú päťročnicu. Inak tomu nebolo ani pred piatimi rokmi. Snímka: FS Magura

Divákov prenesie do druhej polovice 20. storočia a predstaví prvky tradičnej ľudovej kultúry z dvoch obcí horného Spiša, do ktorých chodia členovia súboru čerpať námety od pamätníkov. „Nebudeme ale zobrazovať ich tradície len prostredníctvom tanca, lebo to potom vyzerá, akoby ľudia pred 70 rokmi nerobili nič iné, len tancovali,“ hovorí súčasný organizačný vedúci Marek Reznický. Choreografiu pripravujú umeleckí vedúci Jaroslav a Sylvia Pavligovci, scenár primáška ĽH Magura a študentka etnológie Alexandra Bachledová. K výročiu plánujú aj výstavu v sieni Barónka a niektoré nahrávky, ktoré pripravujú na výročie, si budete môcť vypočuť aj na plánovanom novom CD.

60. výročie patrilo príbehu o tvrdom goralovi Sabalovi. Snímka: FS Magura

V roku 1975 vznikol Detský folklórny súbor Maguráčik. Pri jeho zrode stála Terézia Klempárová, neskôr prevzal jeho vedenie Juraj Švedlár. Popri Magure a Maguráčiku pracuje aj súbor Magurák, ktorý združuje bývalých členov súboru Magura. V Kežmarku funguje aj Detský folklórny súbor Goralik, pri zrode ktorého stála roku 1991 tiež Terézia Klempárová.

Jana TOMALOVÁ