Pripomíname si 74. výročie víťazstva nad fašizmom

Pred 74 rokmi sa skončila druhá svetová vojna, ale ešte aj 10. mája sa v Československu bojovalo.

Ilustračná snímka: archív MM

Každoročne si 8. mája pripomíname koniec druhej svetovej vojny v Európe a Deň víťazstva nad fašizmom. Nebude tomu inak ani tento rok, keď si pripomenieme 74. výročie. Prežívame už 74. slobodnú jar, z ktorej sa ľudia v roku 1945 tak veľmi tešili. Dnes však vidíme, že mier nie je samozrejmosť. Okolo nás sa počas celej tej doby udialo mnoho menších vojnových konfliktov. Aj v súčasnej dobe opäť počuť dunenie zbraní v neďalekej Ukrajine, v Sýrii, Jemene, či v pásme Gazy.

Vojna sa u nás skončila 3. mája

Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život takmer 60 miliónov ľudí. Začala sa 1. septembra 1939 napadnutím Poľska Nemeckom. Trvala šesť krvavých rokov a skončila sa 2. septembra 1945.

Napriek tomu, že sovietske vojská dobyli Berlín a berlínska posádka kapitulovala už 2. mája 1945, boje v Európe sa ešte neskončili. Posledné zvyšky nemeckých vojsk sa stále pokúšali prebojovať zo zovretia sovietskych vojsk na západ, kde sa chceli vzdať do rúk anglo-amerických vojsk. V oblasti Čiech a Moravy sa však stále nachádzalo početné nemecké vojsko skupiny armád Stred pod velením generála poľného maršála Schörnera.

Oslobodenie územia Slovenska bolo zavŕšené 3. mája 1945, keď boli zlikvidované posledné nemecké jednotky v Javorníkoch a Bielych Karpatoch. S Nemeckom kolaborujúca vláda Slovenskej republiky, ktorá odišla v apríli 1945 do exilu, podpísala v rakúskom kláštore Kremsmünster kapituláciu

8. mája 1945. Metropolu bývalého Československa, Prahu, stále ohrozovali nemecké jednotky. V meste tak 5. mája 1945 vypuklo pražské povstanie (Májové povstanie pražského ľudu, ktoré bolo súčasťou Májového povstania českého ľudu v roku 1945).

Ilustračná snímka: archív MM

V Československu sa ešte 10. mája bojovalo

Večer 6. mája 1945 priletel zo sídla Dönitzovej vlády vo Flensburgu do Remeša generál Alfred Jodl s poverením podpísať bezpodmienečnú kapituláciu Nemecka. Mal iba jednu podmienku – kapitulácia mala platiť až o 48 hodín, aby mohli byť jednotkám vydané príslušné rozkazy.

Dňa 7. mája 1945 o 02.41 h bola v sídle štábu západných spojeneckých vojsk vo francúzskom Remeši podpísaná kapitulácia, ktorú okrem predstaviteľov Nemecka podpísalo osem spojeneckých generálov zo ZSSR, Veľkej Británie, USA a Francúzska. 8. mája 1945 do 23.01 h sa mali ukončiť všetky boje. Sovietske vedenie však vyžadovalo, aby sa akt podpisu dokumentu zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlhorste. Na tomto akte sa za nemeckú stranu okrem iných zúčastnil náčelník štábu Wehrmachtu Wilhelm Keitel a za sovietsku stranu maršal Georgij Žukov. Akt podpisu kapitulácie sa uskutočnil v noci z 8. na 9. mája 1945. Do platnosti vstúpila 8. mája o 23.00 h v noci stredoeurópskeho času – vtedy už v ZSSR bolo po polnoci, teda 9. mája.

Neviem, či je správne považovať práve 8. máj za skončenie 2. svetovej vojny v Európe a Deň víťazstva nad fašizmom. Veď v Prahe sa bojovalo ešte aj 9. mája 1945 a na sever od Brna dokonca 10. mája 1945… V skutočnosti sa vojna v máji 1945 ešte neskončila. Mohutné boje medzi americkými a japonskými vojskami prebiehali na Ďalekom východe a v Tichomorí. Až zhodenie dvoch atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki urýchlilo kapituláciu Japonského cisárstva, ktorú podpísalo 2. septembra 1945.

Marcel MANIAK