Vysadia tisíce stromčekov. Tatry budú zelenšie

Štátne lesy TANAP-u plánujú zalesniť viac ako 210 hektárov územia.

Vysoké Tatry. Snímka: rov

Lesníci budú vysádzať stromčeky v lokalitách, ktoré v uplynulých rokoch poškodili vetrové a podkôrnikové kalamity. Najväčšie zastúpenie bude mať smrek, jedľa, buk, smrekovec a borovica. Chýbať však nebudú ani ďalšie druhy drevín ako javor, brest, jelša či borovica limba.

Dominovať bude smrek

Väčšinu sadeníc vypestovali lesníci v Stredisku genofondu drevín Rakúske lúky pri Tatranskej Kotline. „Začiatok jari bol pomerne suchý, dlhodobé predpovede počasia však avizovali dostatok zrážok, takže práve teraz je vhodný čas na to, aby sme sa ešte intenzívnejšie pustili do zalesňovania. Nahráva nám aj to, že sa oteplilo a už nehrozia mrazy, ktoré by mohli sadenice vytlačiť z pôdy,“ informoval Ivan Šoltys z Odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov Tatranského národného parku. Celkovo plánujú lesníci v Tatranskom národnom parku a Pieninskom národnom parku vysadiť 420 910 kusov sadeníc.

Ilustračná snímka: ao

V drevinovom zložení bude prevládať smrek, ktorý je v Tatrách doma. „Odzrkadľuje to skutočnosť, že väčšina územia Tatranského národného parku, ktoré sa snažíme manažovať citlivým, prírode blízkym spôsobom, aby sme dosiahli plnohodnotné obnovenie jednotlivých funkcií lesa, sa rozkladá vo vegetačných stupňoch, pre ktoré sú typické ihličnaté dreviny, predovšetkým smrek a jedľa. A práve preto budú mať aj najväčšie zastúpenie,“ vysvetľuje Šoltys. V Belianskych a Západných Tatrách budú prevažovať buk, brest a jelša. Chýbať však nebude ani smrekovec, borovica, javor či limba.

Od kalamity vysadili vyše osem miliónov stromov

Umelo obnoviť sa lesníci snažia predovšetkým lokality, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje. Dôvodom môže byť nedostatok zdrojov semena alebo nevhodná genetická štruktúra materskej populácie, prípadne došlo k jej poškodeniu zverou. Lesníci vysádzajú sadenice aj tam, kde je potrebné urýchlene zastabilizovať porasty, napríklad z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy. „Pri umelej obnove využívame prirodzené procesy, to znamená, že v zásade všetky prípravné dreviny ako jarabina, breza či osika, ktoré sa na jednotlivých plochách vyskytujú, nechávame a dopĺňame len to, čo sa tam už nedokáže prirodzene obnoviť. Naším cieľom je pomôcť prírode vytvoriť vekovo, druhovo a priestorovo diferencovaný les, ktorý bude mať predpoklady pre vyššiu stabilitu a odolnosť voči extrémom počasia či prírodným katastrofám, akou bola napríklad víchrica z novembra 2004 a zároveň bude plnohodnotne plniť funkcie, ktoré spoločnosť od neho požaduje,“ zdôrazňuje Šoltys.

Snímka: plk

Od vetrovej kalamity, ktorá sa Vysokými Tatrami prehnala 19. novembra 2004, Štátne lesy Tatranského národného parku vysadili viac ako osem miliónov sadeníc. Obnoviť sa im takto podarilo doteraz už takmer štyritisíc hektárov kalamitného územia.

(rov)