Historický kalendár – 25. týždeň

23. júna zomrel kňaz Mikuláš Daniel Martin Adamčík (7. 11. 1912 Dolné Sŕnie – 23. 6. 1979 Poprad, pochovaný v Spišskej Sobote). Základné vzdelanie získal v Kochanovciach, stredoškolské na trenčianskom reálnom gymnáziu, kde v roku 1931 maturoval. Evanjelickú teológiu ukončil v Bratislave štátnicou v roku 1935. Ordinovaný bol 30. júna 1935, následne sa stal seniorálnym kaplánom v Kokave nad Rimavicou, neskôr odišiel do Obišoviec. V rokoch 1939 až 1946 bol farárom v Švábovciach. Tu bol členom obecného zastupiteľstva, v roku 1939 založil 433. odbor Slovenskej evanjelickej jednoty na Slovensku a bol jej predsedom, v roku 1940 bol predsedom Zväzu evanjelickej mládeže. Farárom v Poprade sa stal 29. septembra 1946. Do jeho pôsobnosti patrila aj Spišská Sobota a Stráže. Adamčík za zaslúžil o opravu strechy na popradskom evanjelickom kostole a čiastočne aj o zveľadenie spišskosobotského kostola. Dal opraviť vonkajšie fasády vo všetkých troch kostoloch. Zabezpečil vydláždenie, elektrické vykurovanie, nové plyšové koberce a oltárne rúcha, základnú rekonštrukciu elektrického vedenia, elektrifikáciu organu v Strážach, strechu, fasádu a plynofikáciu farskej budovy. V polovici roku 1952 sa stal seniorom v Poprade.

Keď Chatu Kamzík zatvorili, nemala ani sto rokov. Snímka: wikipedia.org

Pred 135 rokmi postavili urbárnici zo Starej Lesnej na svojich pozemkoch vo Veľkej Studenej doline vo Vysokých Tatrách tesne nad Rainerovou útulňou Chatu Kamzík (1 295 m n. m.) Pôvodne to mala byť prízemná hájovňa, ktorá by slúžila aj na prenocovanie turistom. Napokon projekt upravili a postavili drevenú poschodovú chatu so sedlovou strechou na žulovej podmurovke. V chate bolo osem izieb a jedáleň. Prvým nájomcom chaty bol Teodor Brichse. Pri otvorení ju prezentovali ako hotel s reštauráciou Obrovský vodopád, ale tento názov sa neujal. Zaužíval sa názov Kamzík. V roku 1907 pristaval nový majiteľ – uhorský lesný erár – k pôvodnej budove z oboch strán prízemnú presklenú prístavbu terasy, čím Kamzík dostal nový vzhľad. Vnútornými úpravami získala chata ďalšiu izbu a kapacita tak vzrástla na 55 lôžok. V roku 1924 chatu elektrifikovali. Nasledujúci rok vznikol na chate požiar od nezaizolovaného komína, no bol v zárodku zlikvidovaný. V roku 1927 sa tu udiala výnimočná udalosť, keď tu bolo ustanovené medzinárodné združenie – Asociácia slovanských turistických družstiev s cieľom prispieť zblíženiu slovanských turistov, k ochrane prírody a národopisných pamiatok. K väčšej oprave chaty Kamzík došlo v roku 1929 a postupne sa tu rekonštruovalo prakticky až do roku 1936, kedy chatu pokryli novou eternitovou krytinou, betónom spevnili základy a starú ľadnicu za chatou zbúrali a postavili novú. Kapacita sa zvýšila na 100 lôžok. V 50-tych rokoch mal Kamzík zníženú kapacitu na pôvodných 55 postelí v deviatich izbách. Kuchyňa bola dimenzovaná na 300 obedov. Chata bola v majetku podniku Reštaurácie a jedálne, ktorý v roku 1955 zrealizoval ďalšiu – už poslednú rekonštrukciu, počas ktorej zaviedli do chaty vodovod a ústredné kúrenie a vybavili ju aj kúpeľňou a hygienickým zariadením. Po vojne sa tu vystriedalo viacero chatárov, z ktorých najdlhšie tu pôsobil Štefan Iľko (1957 – 1973). Poslednou vedúcou chaty bola Eva Bednárová – Smreková. Chata slúžila celoročne až do roku 1978, kedy už značne chátrala a v roku 1980 ju pre zlé hygienické podmienky asanovali.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.