Ľanový kvietok v Kežmarku prvýkrát nerozkvitol

Dlhoročnú tanečnú súťaž, ktorá sa mala konať 25. mája, zrušili. V regióne je málo chlapcov a detských juniorských párov.

Tanečníci z TŠC TEMPO Kežmarok. Ilustračná snímka: archív Gertrúdy Scholtzovej

Gertrúda Scholtzová v roku 1963 so svojím bratom Martinom Legutkým založila Klub spoločenských tancov (KST). Prvými členmi boli okrem stredoškolských študentov zamestnanci podniku Tatraľan Kežmarok. „Na počesť Tatraľanu, kde som pracovala 40 rokov, sme začali pravidelne od roku 1988 usporadúvať súťaž Ľanový kvietok. V sobotu 25. mája mal byť už 32. ročník. Veľmi som sa naň tešila. Plagáty i diplomy – všetko bolo vytlačené, ceny kúpené, no vo štvrtok 16. mája, týždeň pred súťažou, som mala prihlásených iba 18 párov,“ informuje Gertrúda Scholtzová, zakladateľka KST, ktorý 30 rokov po svojom vzniku zmenil názov na Tanečno športové centrum TEMPO o.z. Kežmarok. „Po telefonáte s vedením Slovenského zväzu tanečného športu, ktorého je naše centrum členom, som sa rozhodla, že súťaže zruším, lebo prihlasovacia povinnosť bola len do stredy 22. mája,“ pokračuje riaditeľka TŠC TEMPO Kežmarok. Podľa jej slov bolo na otvorenie súťaže potrebných aspoň sto tanečných párov. „Z prostriedkov, ktoré získam zo vstupného a štartovného, musím totiž zaplatiť všetky výdavky,” vysvetľuje Scholtzová.

Problémov bolo viacero

Príčin, pre ktoré sa 32. ročník Ľanového kvietku a Pohár primátora mesta Kežmarok nepodarilo uskutočniť, bolo viacero. „Nebol to veľmi výhodný termín. V nedeľu, hneď deň po nás, mala byť tanečná bodovacia súťaž v Nových Zámkoch. Okrem toho boli eurovoľby, hokej, začali sa školy v prírode, výlety a podobne, takže na budúci rok musím zvoliť iný termín. Rozmýšľam o januári alebo o marci, lenže ako členovia mestského športového klubu máme ten problém, že súťaž, ktorá sa koná v mestskej športovej hale, musí byť mimo sezóny iných športov, pretože na podlahu potrebujeme položiť parkety. Zároveň nemôže byť v čase konania Majstrovstiev Slovenska v tanečnom športe a Slovenského pohára, ktoré sú v Poprade,“ vymenúva Gertrúda Scholtzová. Aj napriek problémom hovorí, že tanečná súťaž Ľanový kvietok sa od svojho vzniku konala doteraz každý rok. „Ešte sa nám nestalo, že by sa nekonala. Touto cestou by sme sa za to chceli ospravedlniť,“ vraví riaditeľka TŠC TEMPO, ktorá je i trénerkou, rozhodkyňou a učiteľkou tanca a dodáva: „V nedeľu 26. mája sa nám podarilo urobiť aspoň Hobby súťaž Deň detí. Bola úspešná, zabodovali aj naše deti.“

V Hobby súťaži Deň detí sa na prvom mieste v kategórii do deväť rokov umiestnil pár Martin Kocvár a Sofia Chudá z TŠC TEMPO Kežmarok. Snímka: archív Gertrúdy Scholtzovej.

Málo chlapcov a juniorov

Riaditeľka TŠC TEMPO Kežmarok označila za problematické i zháňanie tanečných partnerov pre dievčatá do Hobby súťaže. Nedostatok chlapcov v detskej juniorskej kategórii tancujúcich párov pociťuje napríklad aj Solus Dance Academy v Poprade. „Tanečníkov máme dosť, no tanečných párov je u malých detí pomenej. Je tam trošku diera v rámci aktívnych párov. Každý klub v regióne mal kedysi minimálne 12 párov, ktoré boli veľmi aktívne, reprezentovali mesto a podobne. Posledné tri-štyri roky to nie je také silné, aj keď v regióne sú špičkové páry – tie mládežnícke a dospelé – ale chýbajú detské juniorské tanečné páry, ktoré mali kedysi v Poprade a v podtatranskom regióne veľmi silné zastúpenie na majstrovstvách Slovenska,” približuje hlavný tréner Solus Dance Academy Jozef Solus, ktorý je bývalým žiakom Gertrúdy Scholtzovej. „Keďže nemám aktívne juniorské tanečné páry, v Poprade neorganizujem regionálne bodovacie súťaže, ale robím majstrovstvá Slovenska alebo slovenské poháre, kde viem, že s istotou prídu páry z celého Slovenska. Je to jedna z najatraktívnejších súťaží,” prezrádza Jozef Solus a dodáva: „Detské páry, ktoré mám, chcem sceliť do nejakého krúžku a začať pracovať na tom, aby sa k nám detská juniorská základňa vrátila naspäť ako jedna zo silných kategórií. Verím, že do budúcna sa to prelomí a že to bude tak ako kedysi.“

Vyžaduje sa disciplína

Solus Dance Academy je takisto členom Slovenského zväzu tanečného športu. „Náš šport si vyžaduje veľkú disciplínu, má svoje pravidlá i vážnosť. Tanečníci musia byť aj osobnosti a musia to byť ľudia, ktorých v tréningovom procese rodičia podporia a dokážu ich utvrdiť v tom, že taká je cesta a inej niet. O súťažnom tanci sa nedá rozmýšľať tak jednoducho, že budem úspešný a nemusím preto veľa urobiť,“ vraví Jozef Solus, ktorý disciplínu označil za jeden z možných dôvodov, prečo je problém v detskej kategórii. „Na Západe viac tancujú dospelí, seniori a manželské páry. Ústup juniorov tam bol veľmi silný. Asi je normálne, že to prišlo aj k nám, ale keď si porovnám moje fungovanie a počet detí za tie roky, čo učím, tak plus mínus ich mám stále rovnako. To, že nemám toľko párov, ako som mával, je možno deficit, ale čo sa týka počtu detí a ich aktivity, nemôžem povedať, že mám v akadémii nejakú stratu,“ uzatvára Jozef Solus.

Ľudmila GROMADOVÁ