Operátorka napísala knihu príbehov z tiesňovej linky Horskej záchrannej služby

Operátorka Katarína Števčeková rieši hlásenia od ranených skialpinistov až po mobil v Studenom potoku. Prerozprávala ich v knihe Denník písaný horami.

Katarína Števčeková v práci. Snímka: jat

„Horská záchranná služba, prosím,“ to sú prvé slová operátorov tiesňovej linky 18300, ktoré počujú ľudia volajúci o pomoc. V ktoromkoľvek pohorí na Slovensku sa nachádzate, vaše problémy si vypočuje Katarína Števčeková alebo jej kolegovia na Operačnom stredisku tiesňového volania HZS v Hornom Smokovci. Operátori sú záchranármi, psychológmi, topografmi, ovládajú prácu s vysielačkou či GPS.

Kniha obsahuje pestrú paletu príbehov z hôr. Ilustračná snímka: HZS

Musia si poradiť s každou situáciou, získať od zranených či podchladených turistov čo najviac informácií,  ale aj volať s telefonujúcimi, ktorí panikária či s tými, ktorých požiadavky sú hocičím, len nie žiadosťou o záchranu života.„Keď nám niekto zavolá, že mu spadol do Studeného potoka mobil, to nie je adekvátny zásah. Na tiesňovú linku volajú rôzni ľudia a požadujú, aby sme ich išli vytiahnuť autom, keď uviazli. Mala som aj požiadavku, že niekomu spadlo čosi do oka, či to neprídeme vybrať,“ hovorí Katarína Števčeková.

Rozhovory sú autentické

Liptáčka chcela dať príbehy z tiesňovej linky na papier už v prvý rok na horskej službe. Potom začala študovať psychológiu v Ružomberku a nakoniec sa kniha dostáva medzi ľudí až dnes, po ôsmich rokoch v Hornom Smokovci.

„Povedala som si, že personalizovaný príbeh by dal ľuďom ešte viac ako poskytovanie informácií na stránke horskej služby a že by bolo veľmi dobré, keby sa príbehy spísali. Pred časom som texty dala prečítať niektorým ľuďom. Povedali mi, že by bola škoda, keby ostali príbehy v šuflíku,“ hovorí Katarína Števčeková. Príbehy prerozpráva zo svojho pohľadu od momentu, ako dvihla telefón. Opisuje komunikáciu s nahlasovateľom a celú akciu od vzniku až po ukončenie. „Opieram sa o autentické rozhovory. Tieto príbehy sa dejú opakovane, len za iných podmienok. Dôvody, prečo sa stávajú, sú zvyčajne rovnaké,“ dopĺňa operátorka. Práve preto na konci každého z 24 príbehov nájdete zamyslenie. Autorka v ňom rozoberá, prečo sa situácia stala a čo by mali turisti či horolezci do budúcna urobiť, aby nedopadli podobne ako osoby z príbehov v knihe.

Zvoľte si dobrého  „parťáka“

Kniha obsahuje pestrú mozaiku príbehov zo slovenských hôr. „Nájdeme tam búrku, uviaznutie, zablúdenie, nájdeme tam horolezecké pády. Je tam napríklad záchranná akcia – zrejme pošmyknutím sa stalo nešťastie v teréne po búrke. Turista spadol, pátranie trvalo tri dni – našli ho už mŕtveho. V ponaučení píšem, za akých podmienok treba ísť na túry, čo treba mať so sebou, je tam apel na vplyv počasia,“ hovorí Katarína Števčeková.

Autorka píše aj o tom, čo robiť v prípade, že nájdete v horách telesné pozostatky či o tom, aké dôležité je mať v horách dobrého „parťáka“. V príbehu Mňa tu nenájdete sa autorka dovolala kamarátovi hľadaného s nádejou, že sa dozvie viac o ich turistických plánoch. Tomu však ani nenapadlo, že by sa mal o kamaráta zaujímať, keďže nedorazil na ubytovňu. Kniha bude mať podľa Kataríny Števčekovej význam, keď si ľudia vďaka nej povedia, že sa na podmienky radšej spýtajú na infolinke, alebo zvážia, že na niektoré trasy nemajú vybavenie či „kondičku“.

Ako sa stať záchranárom?

V Denníku písanom horami sa autorka venuje aj poisteniu do hôr. Stále sa okolo 20 percent ľudí pohybuje vo vysokohorskom prostredí bez poistenia. Pritom suma za zásah sa podľa uvedených príkladov „vyškriabala“ až na vyše 33-tisíc eur. „Napísala som aj časť Chcem byť horským záchranárom. Ľudia sa na infolinke veľmi často pýtajú, čo majú spraviť, aby sa stali horským záchranárom,“ hovorí Katarína Števčeková. ä

Ako sa stať záchranárom? Aj odpoveď na túto otázku sa dozviete. Ilustračná snímka: HZS

Kniha vyšla na 138 stranách z vlastných zdrojov autorky a vďaka pomoci niektorých sponzorov. Kúpiť si ju môžete na dobierku cez www.dennikpisanyhorami.sk a pár kusov bude na predaj aj v redakcii Podtatranských novín.

Jana TOMALOVÁ