Plavničania sa vyšvihli až do stredu tabuľky, Čirč uhájil piatu priečku

V druhej časti seriálu futbalových hodnotení spojíme dva kluby z okresu Stará Ľubovňa.

FK DRUŽSTEVNÍK PLAVNICA

Jediným zástupcom podtatranského regiónu bola v Tipos III. lige – východ VsFZ Plavnica, ktorá hneď v úvode sezóny vystriedala troch trénerov. Tím sa chytil až pod Jozefom Semančíkom: „Oslovili ma, aby som im pomohol a pokúsil sa zachrániť. Dohoda znela do konca roka, ale následne sme sa dohodli na ďalšom pokračovaní. Zimná príprava bola vzhľadom na počasie plná improvizácie. Zamýšľali sme posilniť káder, no nevyšlo to. Akurát sme si Lipanmi vymenili Rabatina za Krafčíka, doplnili sme sa dorastencom Martoňákom, z hosťovania sa vrátil Pekár, ale Reľovský odišiel do Rakúska. Vedeli sme, že nás teda čaká ťažká jarná časť. Chlapci však zamakali a nakoniec ju môžem hodnotiť celkom kladne.“

Odstúpenia zavážili

Plavničania nakoniec získali 31 bodov za deväť víťazstiev a štyri remízy, čo im stačilo na 8. priečku. „Úplne spokojný s jarou nie som. Už generálka dopadla zle, ale vtedy nás bolo málo. Nadviazali sme na to so Stropkovom, keď sme síce desať minút pred koncom viedli, ale nakoniec sme prehrali. Striedajúci sa tvárili, že sú urazení, že neboli v základe a zápas nezvládli. Chvalabohu, proti Marie Hute, resp. Spišským Vlachom sa to otočilo, chlapci sa rozstrieľali, a potom to už celkom šlo. Samozrejme, nemohli sme s týmto kádrom konkurovať popredným tímom, ale robili sme, čo sme mohli. Odstúpenia Prešova B i Rožňavy urobili vážny zásah do súťaže. My sme prišli o bod, Bardejovská Nová Ves si tromi pomohla, Krompachy prišli o šesť, takže vznikali nové počty i situácia. Vážne sme nezakolísali, ale dostali sme sa do situácie, že v Humennom, Vranove alebo v Snine musíme vyhrať. V Snine sa to podarilo, ale náš prejav a prístup bol taký, že som vedel, že posledné tri kolá ťažko prehráme a trúfali sme si na súperov, ktorým o veľa nešlo,“ hodnotil Semančík, ktorý si pre zranenia musel poradiť aj bez dvoch dôležitých zverencov Kristiána Tinátha či Šimona Štupáka. „Družstevníci“ sa však mohli spoľahnúť na brankára Polohu, stabilizovanú obranu, stredopoliarov Perháča, Jána Tinátha či Matúša Dlugoša. Útočné duo Vojtek-Rindoš síce nestrieľalo veľa gólov, ale usilovne pracovalo pre kolektív.

FK Družstevník Plavnica. (Snímka: Jakub Semančík)

Ďakovačka sa im páči

Letná prestávka býva veľmi krátka a o pár týždňov sa začne nový ročník. „Ja som chcel po sezóne pokračovať ďalej, ale hráči si u vedenia vydupali dvojtýždňovú pauzu, no ja následne odchádzam na dovolenku a obávam sa, či nás to nerozladí. Musím teda vyskladať tréningový proces tak, aby ich to opäť nalákalo na futbal aspoň tak, ako na jar. Aktívnu činnosť ukončil Matúš Dlugoš, ale o iných odchodoch neviem. Keďže už v zime nevyšli príchody štyroch nových chlapcov,  veľké nádeje na posily si nerobím. Chcel by som sa vyhnúť stresom, aké sme teraz prežívali. Uvítal by som pokojný stred tabuľky, ale bol by som rád, ak by po zápasoch nasledovala presne taká ďakovačka ako na jar. Mali sme naklonených divákov, ktorí nám fandili, čo trochu hreje pri srdci,“ dodal Jozef Semančík.


TJ DRUŽSTEVNÍK ČIRČ

Súčasťou V. ligy – šarišskej VsFZ boli aj Čirčania, ktorí na jar obhájili 5. miesto z jesene. Celkovo získali 46 bodov za 14 víťazstiev a štyri remízy. Najmä uprostred jari mali citeľný výsledkový výpadok, ktorý spôsobila najmä nestabilná základná jedenástka. „Chlapci začali odchádzať za prácou a z týždňa na týždeň sme nevedeli, kto sa vráti a kto ostane doma. Bolo ťažké naplánovať si zostavu, lebo kto prišiel, musel hrať. Živobytie je prvoradé, takže chlapcom nemôžem nič zazlievať. Pokiaľ boli doma, každý ochotne prišiel. Začiatok nám ešte vyšiel, ale po zápase v Župčanoch sme museli zapracovávať viac dorastencov. Chlapci sú síce kvalitní, ale citeľne im chýbali skúsenosti. Mali sme množstvo šancí, ktoré sme nepremieňali a pykali za to hlúpymi gólmi po individuálnych chybách. Keďže sa nedarilo, rozhodol som sa, že urobíme spoločnú grilovačku a trošku sa porozprávame. Každý povedal, čo si myslí, že takto to nemôže fungovať a aj mladí si uvedomili, že potrebujú viac sebavedomia i chcenia, aby zapadli a začalo sa dariť. Mohli sme však mať o 6-7 bodov viac,“ hodnotil tréner Ľubomír Jacko, ktorý sa ešte vrátil k výprasku 7:0 v Kamenici: „Tam v základe hrali štyria-piati dorastenci, no začali sme veľmi dobre a v 20. minúte mohlo byť po našich tutovkách 0:3. Naopak, inkasovali sme prvý gól, vzápätí druhý, mladíci sa položili, navyše sme museli striedať brankára, za ktorého išiel hráč a už to bolo len o tom, aby sme dostali čo najmenej. Spočiatku to podobne vyzeralo aj doma s Dubinným, kde sme mali kopu šancí, no prehrávali sme 0:1. Potom z ničoho nič krajný obranca zo 40 metrov vymietol šibenicu, vyrovnali sme a v druhom polčase pridali dva góly. Celkovo sme však asi trikrát trafili brvno, štyri tyčky, štyria hráči šli sami na brankára a keď sme inkasovali, tak už som myslel, že to nie je normálne, aby sme to nezlomili, no, chvalabohu, podarilo sa.“

TJ Družstevník Čirč. (Snímka: archív klubu)

Hrávali zadarmo

Napriek problematickej dochádzke sa v Čirči vedeli oprieť aspoň o Kačmára, Rastislava Mika, Huňadyho, Robu či brankára Dirgu. „Päť-šesť hráčov je však málo na to, aby sme mohli skladať aspoň približne rovnakú zostavu. Určite chceme zohnať posily, no každý niečo stojí a v Čirči hrali chlapci doteraz zadarmo. Klobúk dole pred nimi, lebo čo chodíme po okolí, tak každý za zápasy aspoň niečo platí, aby hráčov dotiahli. Momentálne máme pauzu a asi 9. júla by sme chceli začať prípravu. Radi by sme nadviazali na posledné dva roky a skončili do piateho miesta. Čo sa podarí navyše, bude úspech. Pre divákov v Čirči by bolo super, keby sa nám súťaž podarilo vyhrať, ale až tak ďaleko sa nepozeráme,“ doplnil Jacko.

Michal KLEIN