Pošta v Poprade má 210 rokov, začala ako zberňa listov

Výraznú zmenu vo vývoji poštovníctva v regióne znamenalo otvorenie Košicko-bohumínskej železnice.

Bývalá pošta v Poprade. Snímka: Poštové múzeum

Počiatky organizovaných poštových služieb na území Slovenska spadajú do obdobia po Moháčskej bitke v roku 1526. Značná časť Uhorska sa po prehratej bitke dostala pod nadvládu Turkov. Ústredné uhorské orgány sa premiestnili do Bratislavy, kde zotrvali až do 18. storočia. Strategický význam získalo spojenie západnej časti krajiny s jej východnou až do Sedmohradska cez územie severného Slovenska. V polovici 16. storočia vznikla poštová linka, ktorá vychádzala z Bratislavy a cez Hornú Nitru, Žabokreky, Ružomberok, Levoču, Prešov a Košice viedla až do Sibiu v Sedmohradsku, nazývaná aj Magna via. Na Spiši boli na tejto trase štyri poštové stanice: za liptovskou obcou Hybe to boli postupne Lučivná, Hôrka, Levoča a Korytné. Nasledujúca stanica už bola v šarišských Bertotovciach. Vtedy samostatné mestečko Poprad spolu s ďalšími spišskými mestami bolo v čase vzniku tejto poštovej linky v poľskom zálohu (1412-1772).

Aj napriek tomu, že v Poprade nebola poštová stanica, nebolo mestečko bez spojenia so svetom. Dopravu pošty si mesto zabezpečovalo poslami. Už prvý zachovaný mestský štatút asi z roku 1570, ktorý upravoval niektoré pravidlá, ktoré museli obyvatelia dodržiavať, obsahuje zmienku o posloch. Štatút obsahuje 14 paragrafov. Jeden z nich znel: „Keď richtár potrebuje posla a označí na tento účel nejakého muža, nesmie sa mu to odoprieť.“ S týmto zrejme súvisí aj ďalšie pravidlo, podľa ktorého „richtár má právo používať pre výkon svojich povinností obecného koňa“. (Dejiny Popradu, 1998, s. 68) Takýto systém doručovania správ vydržal až do začiatku 19. storočia. Poprad mal v tom čase okolo 1 100 obyvateľov.

Pečiatka popradskej pošty z roku 1836. Snímka: archív rov

Prvá zmienka je z 1. júna 1809

Na prelome 18. a 19. storočia rozvíjajúcim sa mestám dovtedajší spôsob doručovania správ už zrejme nevyhovoval. V regióne začínajú vznikať „zberne listov“ (literarum collectans), odkiaľ sa listy hromadne doručovali do najbližšej poštovej stanice. V slobodnom kráľovskom meste Kežmarok takáto zberňa fungovala už asi v roku 1764. (Chalupecký, Ivan: K začiatkom poštovníctva v Kežmarku. In: Zborník prednášok zo seminára Kežmarská pošta a filatelia, 2008, s. 11-15) Monografia československých známok, XIV. diel, udáva vznik pošty (listovej zberne) v Kežmarku až v roku 1800, v Spišskej Novej Vsi v roku 1803. Medzi prvými listovými zberňami, ktoré vznikli na Spiši, bola aj tá v Poprade. V mestečku, ktoré patrilo k tým menším na Spiši, vznikla pošta v podobe listovej zberne 1. júna 1809. Podľa Arnolda Preislera (Slovenský filatelista 4/1940, s. 59 a 7/1940, s. 124) ide o deň, keď sa úradné zápisy prvý raz zmieňujú o poštovom úrade. Pošta v Poprade má tak v týchto dňoch 210 rokov.

Bola pobočkou Hôrky

Popradská zberňa listov bola zrejme už od svojho vzniku napojená na poštovú stanicu v Hôrke, o čom svedčia viaceré dobové zdroje. V knihe „Tudományos gyújtemény“ z roku 1819 autor uvádza aj toto: „Jedna pobočka pošty Hôrka sa nachádza v Poprade. Je zaujímavé, prečo neviedla poštová trasa už od dávna rovno do Kežmarku a z Kežmarku do Poľska, keďže oblasť Spiša mala toľko spoločné s Poľskom, namiesto toho, že s niekoľkomíľovou okľukou ide cez Hôrku a Levoču.“ Zmienka o Kežmarku zrejme súvisí s tým, že na začiatku 19. storočia sa objavilo niekoľko návrhov na premiestnenie poštovej stanice z Hôrky do Kežmarku (Chalupecký, Ivan: K začiatkom…) Existenciu pošty v Poprade potvrdzuje aj ďalšia publikácia z roku 1821 Topographisch-statistisches Archiv des Königreichs Ungern“ od Johanna Csaplovicsa, ktorý uvádza, že: „V Poprade sa tiež ešte nachádza filiálka poštového úradu z Hôrky a dobrý papierenský mlyn.“ A nakoniec v knihe Archiv für Geschichte, Statistik, Literatur und Kunst z roku 1825 sa opäť uvádza, že „Poprad má filiálku pošty z Hôrky.“

Existencia a postavenie pošty v Poprade sú zaujímavé, keďže takmer všetky zberne listov či nové poštové úrady a stanice vznikali v tomto období mimo existujúcich poštových trás a zriadenie nových pôšt znamenalo aj otvorenie novej poštovej linky. Naopak, Poprad ležal priamo na jednej z hlavných poštových trás, takže zavedenie osobitnej pravidelnej poštovej linky tu nemalo opodstatnenie. V roku 1817 sa zaviedlo povinné označovanie listových zásielok pečiatkou. (Gáťa, Otto – Belás, Milan: Dejiny pošty v Považskej Bystrici, 2007, s. 12) Prvá známa pečiatka pošty v Poprade pochádza z roku 1825. (Monografia) Ide o oválnu pečiatku so štyrmi ozdobnými vlnkami, v strede s nápisom POPPRAD.

Popradskí poštári z 30-tych rokov 20. storočia. Snímka: archív rov

Prvý po mene známy poštár

O tom, kde sa v prvej polovici 19. storočia nachádzala pošta – zberňa listov v Poprade a kto ju viedol, zatiaľ nemáme takmer žiadne údaje. S najväčšou pravdepodobnosťou bola takáto pošta umiestnená v dome aktuálneho poštára, o čom svedčí aj neskorší vývoj poštovníctva v Poprade. Prvým, po mene známym, popradským poštárom je až Ján Klein. V knihe „Schematismus Inclyti Regni Hungariae partiumque eidem adnexarum“ z roku 1844 je okrem iného aj zoznam poštových úradov a úradníkov Uhorska podľa jednotlivých dištriktov. V košickom dištrikte sú za zoznamom poštových staníc s menami poštmajstrov uvedené aj zberne listov s menami tamojších úradníkov (Decretales literarum collectantes). V Poprade je takýmto poštárom Joannes (Ján) Klein. V Levoči je poštmajstrom Adolphus Probstner a expeditorom Joannes Kiray, v Hôrke vdova Clara Hadbavny, zastupujúcim úradníkom je Joannes Szitkey, v Smolníku Carolus Preisz. Poštová stanica v Korytnom je neobsadená, zastupujúcim úradníkom je Franciscus Kosztolányi. Uvoľnené miesto v poštovej zberni je aj v Spišskej Novej Vsi a provizórium je i v Kežmarku, kde je zastupujúcim úradníkom Ladislaus Cerva. V poslednej poštovej stanici na Spiši v Lučivnej, ktorá však patrí do bratislavského dištriktu, je poštmajstrom Donatus Várady Szathmáry, expedientom je Andreas Klonkay.

Ku koncu prvej polovice 19. storočia začínajú vznikať na Spiši aj ďalšie zberne listov, ktoré sa neskôr transformujú na poštové expedície, prípadne na poštové stanice. V diele „Erläuterungen über das neue österreichische Brieftaxirungs-System, mit dem bezüglichen Briefpostporto-Tarif und einem vollständigen Verzeichnisse aller inländischen Postämter, ihrer Entfernung und der dahin von Wien aus entfallenden Brieftaxe“ od poštmajstra a redaktora poštových novín C. A. Rittera z roku 1850 sú uvedené všetky poštové úrady a poštové stanice v rakúskej monarchii. Na území historického Spiša boli podľa tejto publikácie tieto poštové stanice: Hôrka, Kežmarok, Korytné, Levoča, Lučivná, Spišská Nová Ves, Smolník a Stará Ľubovňa. Okrem toho fungovali na Spiši aj poštové úrady, pri ktorých tieto údaje chýbali: Gelnica, Hniezdne, Podolínec, Poprad, Spišská Stará Ves a Spišské Podhradie.

Zberňa sa mení na expedíciu

Kvalitatívny skok pre popradskú poštu predstavuje rok 1853. Vo vestníku rakúskeho ministerstva obchodu (Verordnungsblatt für die Verwaltungszweige des österreichischen Handelsministeriums“, Viedeň, 1853, No. 45) z 18. júna 1853 bol uverejnený oznam o konkurze na obsadenie miesta poštového expedienta: „Podľa vypísaného konkurzu cisársko-kráľovského Poštového riaditeľstva v Košiciach, zo dňa 3. júna 1853, Č. 1901, je miesto poštovej expedície v meste Poprad, Spišská župa v Uhorsku, kde má byť táto poštová expedícia, ktorá sa má zaoberať vykonávaním poštových služieb a v spojitosti s používaním s prechádzajúcou poštou obsadiť. Príjmy poštovej expedície sa skladajú z ročného príjmu 60 florénov a úradného paušálu približne 20 florénov. Záujemcovia o udelenie tohoto služobného miesta, pri zložení kaucie 100 florénov, uvedú v žiadosti svoj vek, vzdelanie, znalosti nemeckého jazyka, svoje doterajšie zamestnanie, ako aj svoj politický a morálny postoj, svoje majetkové pomery, ako aj bydlisko v centre Popradu a na poštovej trase toho samého položený dom, zabezpečený proti ohňu a pre poštovú službu plne dostačujúci vierohodne potvrdiť, môžu sa do 10. júla 1853 u menovaného poštového riaditeľstva uchádzať. Tento novomenovaný poštový expedient musí pred prevzatím tejto služby, ktorý musí bezchybne viesť poštové obchody, musí nutné znalosti z praktického vedenia poštového úradu alebo inej poštovej expedície nadobudnúť, a tieto ústnou a písomnou skúškou dokázať.“ Zberňa listov sa tak mala približne po polstoročí existencie zmeniť na poštovú expedíciu.

Výsledky konkurzu boli známe ešte v tom istom roku. Vo Vestníku rakúskeho ministerstva obchodu č. 73 z 19. októbra 1853 sa v časti venovanej personálnym otázkam uvádza: Poštovým expedientom v Poprade bude Johann Eugen Klein. Vo Vestníku č. 81 z 26. novembra 1853 sa pod titulkom: Zriadenie poštovej expedície v Poprade v Uhorsku. Č. 17071-P uvádza: „V meste Poprad, Spišská župa v Uhorsku, nadobúda účinnosť od 1. novembra 1853 poštová expedícia (výpravňa pošty), ktorá sa má zaoberať so službami listovej pošty, a bude v spojení prostredníctvom ostatného poštového spojenia, ktorá sa bude realizovať štyrikrát za týždeň medzi Nitrou a Levočou.“ V prílohe je uvedený okrsok poštovej expedície v Poprade.

Staničný poštový úrad v Poprade otvorili v roku 1906. Snímka: archív rov

Dávid Husz poštárom

Už o dva roky Poštové riaditeľstvo v Košiciach vypisuje nový konkurz na obsadenie miesta poštového expedienta v Poprade. Oznam bol uverejnený vo Vestníku č. 54 z 12. septembra 1855. Od budúceho nájomcu poštového úradu sa vyžadovali rovnaké podmienky ako v prípade predchádzajúceho konkurzu. Záujemca o miesto poštového expedienta musel zložiť kauciu 100 florénov, avšak ročná odmena pre poštára už predstavovala 80 florénov a ďalších 20 florénov bol úradný paušál, zrejme na kancelárske potreby. Aj z výšky kaucie možno usudzovať, že o služby poštového expedienta sa nemohol uchádzať ktokoľvek.

Výsledky konkurzu na obsadenie miesta poštového expedienta v Poprade boli známe o dva mesiace. Vo Vestníku č. 67 z 27. novembra 1855 je stručný oznam: „V obvode košického poštového riaditeľstva bol poštmajstrom v Michalovciach menovaný Franz Oswald a poštovým expedientom v Poprade Dávid Husz.“ Dávida Husza netreba zvlášť predstavovať. Z obdobia jeho pôsobenia poznáme miesto, kde bola umiestnená pošta. Dávid Husz býval v Poprade na námestí v dome č. 51. Objekt sa nachádzal na južnej strane námestia, približne nad redutou. V sčítacom hárku zo sčítania obyvateľov z roku 1869 sa nachádza aj informácia o tom, že v Huszovom dome slúžila jedna miestnosť ako pošta. Je to vôbec prvá zmienka o umiestnení pošty v Poprade.

Budova pošty Poprad 2 postavená v 20-tych rokoch 20. storočia. Snímka: Poštové múzeum

Železnica priniesla aj rozvoj pošty

Rok 1871 znamená pre Poprad i postavenie popradskej pošty veľkú zmenu. 8. decembra 1871 prichádza po novopostavenej Košicko-bohumínskej železnici od Žiliny do Popradu prvý vlak. O pár dní neskôr už premávajú vlaky až do Spišskej Novej Vsi. V marci 1872 dochádza k otvoreniu celého úseku železnice. Stanica Poprád-Felka, čo bol úradný názov stanice v Poprade, bola jednou zo zastávok rýchlikov. Železnicu prakticky od jej vzniku využívala na dopravu zásielok aj pošta. Otvorením železnice začali strácať svoj význam pošty v Hôrke či Lučivnej, a naopak, narastá význam pôšt, kadiaľ prechádza železnica, vrátane Popradu. Až v tomto roku vznikajú aj pošty v Spišskej Sobote či Veľkej.

Krátko po otvorení železnice v roku 1873 sa novým poštmajstrom v Poprade stáva Alojz Kurzweil. Pravdepodobne dochádza aj k zmene umiestnenia pošty. Rodina Kurzweilovcov bývala na námestí v dome č. 39. V 80-tych rokoch 19. storočia dochádza k poštátneniu pošty v Poprade. Noviny Karpathen Post zo 14. augusta 1884 uverejnili krátky oznam: „Nový štátny poštový úrad. 8. augusta bol v Poprade zriadený štátny poštový úrad, kde sa môžu posielať poštové prevody do 1000 fl.“ Potvrdzuje to aj štatistická ročenka „Hof- und Staats- Handbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie für 1885“, Wien, s. 645. Popradský poštový úrad je spolu s poštami v Spišskej Novej Vsi, Levoči a Kežmarku na Spiši zaradený do kategórie štátnych kráľovských poštových úradov. Poštmajstrom bol v tom roku v Poprade Emerich Body. O rok neskôr ním bol Joseph Szakszon. V rokoch 1887 až 1889 ním bol Adalbert Madách a v rokoch 1890 až 1892 Michael Dobsa. V tom roku zrejme dochádza k „degradácii“ popradského poštového úradu, keďže v nasledujúcich ročníkoch štatistickej ročenky je Poprad uvádzaný už len medzi ostatnými poštovými a telegrafnými úradmi. Poštmajstrom je zrejme opäť Alojz Kurzweil, ktorý umiera v Poprade 5. novembra 1895. V popradskej rímskokatolíckej matrike zomrelých je v tento deň záznam o úmrtí osoby Aloysius Kurzweil, ktorý zomrel vo veku 58 rokov, 4 mesiace a 21 dní. Pri jeho mene je tiež poznámka „reg. hung. postae magister“, ako aj adresa: Poprad 39. Pravdepodobne krátko po jeho smrti sa novým popradským poštmajstrom stáva jeho syn Karol Kurzweil, ktorý vedie popradskú poštu ešte aj v roku 1917, ako sa uvádza v novinách Karpathen Post z 26. apríla 1917. Medzitým sa v Poprade otvára aj druhá pošta. Zrejme už od 1. júla 1906 funguje aj pošta na železničnej stanici v Poprade. Na Spiši je tak Poprad prvým mestom, kde fungujú dve pošty a dodnes jediným so staničnou poštou. Vývoj poštovníctva po roku 1918, nielen v Poprade, je samostatnou kapitolou.

Rastislav OVŠONKA

Súčasná budova pošty Poprad 1 krátko po otvorení v roku 1961. Snímka: archív rov