Pripomenuli si kežmarského botanika F. A. Hazslinszkého

V piatok odhalili pamätnú tabuľu známemu botanikovi, mykológovi a lichenológovi. Do Kežmarku prišiel aj jeho pravnuk Fleck Hazslinszky.

Snímka: mesto Kežmarok

Vďaka kežmarskému aktivistovi Milanovi Chomovi pribudla v meste ďalšia pamätná tabuľa. Tentoraz vzdáva hold veľkej osobnosti uhorskej botaniky a nájdete ju na rodnom dome  Fridricha Augusta Hazslinszkého na Hlavnom námestí č. 42. Jeho dielo pripomína aj čerstvo odhalená expozícia na Základnej škole Nižná brána. V škole sa v piatok stretli aj osobnosti súčasnej botaniky na odbornom seminári – za Slovenskú botanickú spoločnosť to bola J. Kochjarová, P. Eliáš, H, Homolová a maďarskí botanici z Budapešti a Debrecína A. Takács, E. Szurdoki a D. Pifko. Seminár otvoril príspevkom rektor Prešovskej univerzity Peter Kónya.

Rodičom sľúbil, že nebude akademikom

F. A. Hazslinszky (6. 1. 1818 Kežmarok – 19. 9. 1896 Prešov) žil v prostredí, ktoré sa zaujímalo o prírodu. Bol odchovancom kežmarského lýcea, na ktorom organizovali exkurzné vzdelávacie výlety, aby študenti spoznávali faunu a flóru Tatier. Spočiatku sa zaoberal mineralógiou. Už ako 16-ročný napísal knihu botaniky, nemal však peniaze na vydanie publikácie.

Snímka: archív MCh

„Spracoval botaniku prostredia Spiša v okolí Tatier. Študoval aj v Maďarsku, a tak spracoval aj botaniku v oblasti Debrecína a potom dostal ponuku od hradného panstva na Orave a tam spracoval botaniku Oravy. Hradní páni mu pomohli vydať jeho dielo. Tak sa postupne stával známejším botanikom. Vo Viedni študoval matematiku a fyziku, tam sa rozvinula jeho osobnosť a hlbšie vnikol aj do chemicko-biologických procesov rastlín,“ hovorí Milan Choma. Na kolégiu v Prešove sa popri pedagogickej práci venoval aj vedeckej. Začal sa zaoberať mykológiou a lichenológiou – náukou o machoch a lišajníkoch.

Skúmal aj chorvátsku flóru

Botanizoval po celej Európe. Prešiel Slovensko, Maďarsko a dokonca už ako 18-ročný zašiel za bádaniami až do chorvátskej Rijeky. Objavil a popísal mnohé rastliny, ktoré nesú jeho meno. Napríklad ďatelina šarišská má latinský názov Trifolium sarosiense Hazsl., ranostaj širokolistý, ktorý našiel na úpätí Vihorlatu zase Coronilla latifolia (Hazsl.).

Na snímke zľava: pravnuk slávneho kežmarského botanika, mykológa a lichenológa Fleck Hazslinszky. a Milan Choma. Snímka: mesto Kežmarok

Publikoval v nemčine aj maďarčine a spolupracoval so slovenskými botanikmi Andrejom Kmeťom, Aurelom Scherfelom či Izabelou Textorisovou a s Jozefom Ľudovítom Holubym si dokonca dopisovali a vymieňali poznatky. „V Maďarsku dostal veľkú podporu a Maďarská akadémia vied mu postupne vydávala knihy. Spolu napísal 26 knižných publikácií a takmer sto odborných štúdií a prác. Bol čestným členom Maďarskej akadémie vied. Bol učiteľom, lebo dal sľub rodičom, že nebude vedec,“ dopĺňa Milan Choma.

Rodina s výskytom botanikov

Na ZŠ Nižná brána si žiaci na paneloch prečítajú a živote a diele o F. A. Hazslinszkého. Túto expozíciu sa rozhodli zakúpiť aj ďalšie organizácie dokonca aj obec Hažlín odkiaľ pochádza rod Hazslinszkých.

Snímka: archív MCh

Predstavitelia obce sa tiež zúčastnili na seminári. V expozícii uvidíte aj botanický rodokmeň rodiny, napríklad zať Fridricha Augusta S. Mágocsi Dietz  bol tiež členom akadémie vied. V rodine F. A. Hazslinszky vychoval piatich vynikajúcich botanikov. Kto by mal záujem bádať v dielach toho významného uhorského lichenológa, v Kežmarskom lýceu nájdete šesť jeho publikácií. Milan Choma má v pláne dohľadať na prešovskom cintoríne aj pamätník na F. A. Hazslinszkého, na ktorom je po latinsky napísané: „Teš sa Uhorsko, že si takéhoto človeka zrodilo“.

Jana TOMALOVÁ