Prvá monografia o Tatrách vyšla v slovenskom jazyku

V knižnici v Poprade-Spišskej Sobote dnes uvedieme knihu Buchholtzove Tatry – Rieka Augustiniho.

Buchholtzove Tatry – Rieka Augustiniho. Ilustračná snímka: rov

Presne po tristo rokoch od napísania knihy Spišské Snežné hory Jurajom Buchholtzom st. vychádza toto dielo prvýkrát v slovenskom jazyku. Spolu s ním v jednej väzbe dostáva slovenský čitateľ prvýkrát do rúk aj preklad Topografického opisu rieky Poprad z roku 1782, ktorého autorom je Samuel Augustini ab Hortis.

Prvý topografický opis rieky v Uhorsku

Obe pôvodné publikácie preložil a do knižnej podoby upravil Popradčan Mikuláš Argalács. Vydavateľsky sa podieľajú aj Podtatranské noviny. „Najskôr som natrafil na Augustiniho knihu v lyceálnej knižnici v Kežmarku. Neskôr som sa dozvedel, že je to vôbec prvý topografický opis rieky v bývalom Uhorsku, už to bolo zaujímavé. Chcel som tiež vedieť, ako sa vtedy opisovalo – ako vôbec vyzeral topografický opis z toho obdobia. Zaujímalo ma tiež, do akej miery sa Augustini ako Nemec stotožňuje s Uhorskom a maďarským fenoménom. Možno povedať, že ho ignoroval. Vidieť to aj na opise národností Spiša, keď hovorí iba o Nemcoch, Slovákoch a Rusínoch. V opise sporadicky spomína Poliakov, ale má na mysli Goralov. Aj z toho je jasné, že maďarský fenomén tu nebol taký silný, aby sa mohlo hovoriť, že Spiš bol maďarský,“ uviedol Mikuláš Argalács.

Pri každom väčšom opise mestečka či obce sa objavuje nejaká zaujímavosť. Ako príklad uvádza Mikuláš Argalács Štôlu, kde sa píše o kláštore, v Spišskej Teplici sa píše o „teplom jazere“. „Zaujmavý je opis Spišskej Soboty, kde samotný Augustini pôsobil ako farár,“ dodal M. Argalács.

Buchholtzove Tatry – Rieka Augustiniho. Ilustračná snímka: rov

Upútajú viaceré zaujímavosti

Prvú časť knihy tvorí preklad vôbec prvej monografie o Vysokých Tatrách, ktorú Buchholtz dopísal v auguste 1719. „Pôvodne som chcel nájsť ich rodovú kroniku, ale k nej som sa nedostal. Keď sa mi dostala do rúk táto kniha, uvedomil som si, že je to prvá tatranská monografia. Dlhú dobu som si aj preveroval, či je ozaj prvá a ona je naozaj prvá tatranská monografia, síce s množstvom vecných chýb hlavne v oblasti východnej a severnej časti Tatier, ale sú tam niektoré veci, ktoré mali jasnú pečať toho, že toto je jeho prvenstvo. Príkladom sú vegetačné pásma v Tatrách, ktoré on popísal už pred 300 rokmi,“ uviedol Mikuláš Argalács.

Zaujímavosťou je podľa prekladateľa aj názvoslovie Ťažkej doliny. „Ja som bol dlhé roky zástancom toho, že Česká dolina sa volá Ťažká a hotovo. A naraz sa dočítam, že Augustini pred 300 rokmi túto dolinu pomenúval ako Česká (Boemische) dolina. Je to možno špekulácia, ale v tom čase do Tatier prichádzali v istom období hľadači pokladov, čo boli najmä Česi, Slezania, Moravania a Nemci. A to sú momenty, ktoré upútajú,“ priblížil zaujímavosti z prípravy knihy Mikuláš Argalács.

Buchholtzove Tatry – Rieka Augustiniho. Ilustračná snímka: rov

Náklad je len 300 kusov

Obe pôvodne v nemčine napísané diela Mikuláš Argalács preložil, vrátane životopisov a predhovorov od Samuela Webera. Preložená kniha dostala názov Buchholtzove Tatry – Rieka Augustiniho. Kniha má tvrdú väzbu a 136 strán. Publikácia vyšla v náklade 300 kusov a na jej vydanie prispeli súkromní darcovia, ale i mesto Vysoké Tatry a Prešovský samosprávny kraj. Z každého predaného výtlačku darujeme jedno euro na fond Onkológia – Rádioterapia Poprad. V predaji bude knižka od dnes priamo v redakcii Podtatranských novín a v kníhkupectve Christiania.

Hoci dnes uvádzame knihu na trh, „krst“ ju ešte len čaká. Zámerom prekladateľa a vydavateľa je, aby sa tak stalo pri „prameni“ rieky Poprad. Udiať by sa tak malo 25. augusta tohto roku.

Rastislav OVŠONKA